Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 26.08.2017 20:11:41 

Z pera
 
 
Tu budú dávané príspevky z môjho pera a od čitateľov Posolstva Grálu + Večných zákonov1,2,3, ktoré by som rád dal do pozornosti.
 
 
Ján Anton Sloboda: Svätý Boží súd - 4.3.2014
 
 

Ak vidím, že čo sa všetko dnes deje, s akou rýchlosťou, v každej oblasti, tak je jasné, že niečo veľké sa už blíži, priam už klope na dvere. Ak vidím ten nepokoj u ľudí, tu nervozitu, ten strach a obavu, tak vidím, že ľudia začínajú byť bezradní, hľadajú, že čo by im ozaj už pomohlo, ale stále hľadajú v tých nesprávnych vodách, mysliac si, že oni sami na to prídu, ako ináč rozumom, že čo im pomôže, aby tento stav zvrátili, aby pokoj a súlad opäť začal, hoci skutoční pokoj a súlad už ľudia dávno nepoznajú pre jeden jediný dôvod, že svoje kroky odvrátili od Boha, že svoje kroky nasmerovali opačným smerom, kde ich vždy časom čakali bolesť, utrpenie, nedôvera, nepochopenie, nesúlad... Len Boh môže ľudom skutočne pomôcť, skrze svoje Slovo a zákony, ak sa ľudia už raz a navždy začnú tým aj riadiť, teda podľa toho žiť, V každú chvíľu, v každým dychom a výdychom, až potom aj ľudia poznajú na tejto Zemi skutočný pokoj a mier, lebo sa budú zachvievať v zmysle zákonov Boha, tak ako to malo byť vždy aj na tejto Zemi.

 

Prichádza Veľká očista, aby mohol povstať nový a jasný deň, raz a navždy, aj pre ľudí tejto Zeme, ktorí po očiste si zaslúžili žiť na nej...

 

ABDRUSHIN - Svätý Boží súd!

 

 

Svätý Boží súd! Veľká očista, oslobodenie a vykúpenie od všetkého zlého, čo sa po tisícročia neustále pokúšalo otráviť život na Zemi! Všetkému zlu má byť koniec, aby nastal nový počiatok. Taká je všesvätá vôľa Božia, ktorú zvestujem, a tak sa to i stane!

 

Keď sa teraz budú objavovať viditeľné znamenia Súdu a bude vzrastať strach, začnite sa pýtať ľudí a pátrať, čo asi tieto znamenia znamenajú, a hneď sa zdvihne mnoho hlasov k týmto udalostiam. Uspokojujúcich a utešujúcich, varujúcich a napomínajúcich, prorokujúcich nešťastie i prisľubujúcich šťastie. Nad všetkými týmito hlasmi však stojí neochvejne a vznešene Slovo Posolstva, ktoré sa všade pozemsky viditeľne napĺňa!

 

A konečne si toho všimnú i pozemsky ľudia. Ale pochybnosti ešte nebude ubúdať lebo burina nedôvery bola príliš zakorenená luciferskými trabantmi, ktorí mohli úradovať až do tejto doby, pokúšajúc sa ľudstvo otráviť, aby už nemohlo byť zachránené, ale padlo im ešte v poslednom okamžiku za obeť.

 

Plní zúfalstva chopia sa ľudia ešte raz tej či onej falošnej nádeje, ktorá ale rýchlo pohasne a nechá ich opäť samotných blúdiť ďalej s prázdnymi rukami a horkosťou v srdci, až im nakoniec zostane len Slovo Posolstva, ktoré sa vznáša nad nimi v lúčoch ako žiariaci ostrov.

 

Zdráhajúc, snažia sa potom priblížiť k Slovu ešte blúdiaci. Tí však nemôžu uveriť, že práve ten prostredník, ktorého kedysi vo svojom úbohom, skrivenom mudrovaní a vo svojej ješitnosti odsúdili a zavrhli, stal sa teraz uholným kameňom, na ktorom sa oni sami musia súdiť a roztrieštiť sa, keď sa nebudú chcieť podrobiť Božej vôli, ktorá je teraz nad nimi a súdi ich! Nemôžu tomu uveriť, pretože tomu nechcú veriť zo strachu, ktorý sa ich pri tom stále viac zmocňuje!

 

Potom príde zdesenie, hanba a bázeň, bezmocnosť, zúfalstvo nad sebou, keď poznajú, že v doterajšej šialenej rozumovej ješitnosti často považovali za správne to, čo bolo opakom toho, čo od nich požadovali zákony Božie. Uvidia, že až doteraz žili len svojim vlastným prianím a slúžili tak prikrádajúcemu sa temnu miesto Svetlu. Ba ešte viac, že vôbec nechceli slúžiť, ale len vládnuť za každú cenu, pričom prepadli povrchnosti, ktorá nútila ducha k lenivosti.

 

Budú zmätení sami sebou, právom budú pochybovať o schopnosti svojho úsudku a tím prepadnú úplnej beznádeji.

 

Medzitým sa bude ale ustavične ozývať dunenie ich rúcajúcich sa falošných diel, budú znovu a znovu vyburcovaní, aby vo svojej skľúčenosti nemohli podľahnúť únave, ale aby v trvalom prežívaní konečne poznali to, čo je Pravda a čo im prinesie záchranu. To jedno jediné, čo ich dokáže vyslobodiť z hromady trosiek všetkých následkov ich chcenia vedieť všetko lepšie, je:

 

Sväté Slovo Posolstva Grálu!

 

Donútené svätým dianím, bude potom celé ľudstvo poslúchať! Ale cez stúpajúce vážne chcenie nebude ešte mnohé vedieť a vidieť v pravom svetle.

 

V očakávaní budú ľudia ukazovať na Toho, ktorý prináša toto Slovo a podľa svojho spôsobu budú nadšene volať:

 

„Hľaďte, on to prorokoval! Predpovedal všetko, čo sa dnes napĺňa. My sme ho len nechceli poslúchať! Musel byť poslaný, aby nás varoval a pomohol nám. Pôjdeme k nemu, aby nás zachránil pred strašným osudom!“

 

Ale tí, ktorí takto prichádzajú, nebudú vypočutí! Budú odmietnutí a určení znovu k pozemskému utrpeniu, aby v ňom dozrievali a prežitím sa učili pokorne prosiť!

 

Musia poznať v Posolstve živé Slovo, ktoré bolo poslané Bohom k ich záchrane skrz Svätý súd!

 

Je veľký rozdiel v spôsobe poznania. Človek si vo svojej ješitnosti zvykol posudzovať všetko tak, že vychádza len zo seba. To by chcel použiť i u mňa a môjho Slova.

 

To je však len ľudské myslenie, cesta vyvinutého ľudského ducha. Z toho dôvodu, bude tiež najskôr myslieť na prorokovanie! Zaiste, človek, ktorému sú duchovne predkladané obrazy budúceho diania, aby ich hlásal, prorokuje! V tomto zmysle je taký výklad tiež správny. Kto ale chce pochopiť a poznať mňa v mojom Slove, nesmie vychádzať zo základov takého myslenia!

 

Tu je to inak. Posolstvo nie je ľudské slovo. Prinášam Slovo svojho Posolstva zo Svetla, od Boha a každé Slovo je i svätým splnením! Moje Slovo je život, čin! A to, čo teraz budete musieť prežívať dnes i v budúcnosti, je účinok Slova, ktoré som priniesol z vôle Božej! Moje Slovo teda nebolo proroctvom, ale činom, ktorý ťahá za sebou všetky dôsledky.

 

Akonáhle som vyriekol Slovo, vždy tým bol ihneď položený základ k dnešným účinkom, zrodu alebo uvoľnenia všetkého diania, nazvite to, ako chcete, v tomto význame a v skutočnosti je to, to isté. A tak sa každé z mojich Slov neomylne naplní, pretože slová sú živé a nesú v sebe prasilu, lebo Božia vôľa sa tým stala formou, ktorá svojmu činu v tejto hmotnosti dala smer.

 

Snažte sa to pochopiť, ľudia, a potom nájdete pravú cestu k môjmu Slovu a poznáte jeho cenu. Môj pohľad je iný než váš, nevychádza z tejto zeme, ale ja sa dívam zo Svetla k vám. Tak sa tiež musí prijímať a chápať všetko, čo hovorím. Vyraďte pritom svoje pozemsky ľudské počínanie a prijmite to ako Boží dar. Potom vám rozkvitne radosť a šťastie, lebo potom budete moje Slovo prijímať v pokore tak, ako to musí byť. Tím ale tiež v ňom nájdete ešte poklady, ktoré by vám museli zostať stále uzavreté, keby ste jednali inak a Slovo považovali za dielo ľudského myslenia.

 

Musíte dosiahnuť toho bodu, ktorý som vám týmito slovami vyložil. Skôr od vás Súd neustúpi. Lebo jedine poznanie môjho Slova je zlatým kľúčom, ktorý vám otvorí bránu k mieru a novému bytiu.

 

Všetko staré musí zaniknúť, pretože v sebe nesie jed falošného myslenia.

 

Amen.

 

 
Ján Anton Sloboda - 15 rokov - 28.11.2013
 
 
 
5Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.

6Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí. Izaiáš - 9. kapitola.


15 pozemských rokov ubehlo odvtedy, keď Syn Boha IMANUEL sa narodil, ako budúci kráľ Tisícročnej ríše, ako Boží bojovník, ktorý spúta pred počiatkom Tisícročnej ríše padlého archanjela. Po narodený bol hneď unesený, aby temno nemalo naňho dosah. Presne ako predpovedala samotná jeho matka, ktorá plnila svoje poslanie tu na Zemi, na Slovensku, ktorá predpovedala a upozornila, že IMANUEL môže byť unesený aj hneď po pôrode, pokiaľ ochrana bude nedostatočná, čo sa aj stalo, lebo inak by tu Syn Boha ostal aspoň nejaký čas. Ale stalo, Syna nik nevidel, len časom sa dostalo tej cti niekoľkým, že ho smeli vidieť, že smeli sa dostaviť tam, kde temno už nemalo dosah, aby p. Natália splnila to, čo sľúbila, ukázala svojho Syna každému, kto bol k tomu povolaný, kto to mal potom zvestovať, nie nechať si to len pre seba, /ja som tak učinil v roku 2010 na Troch kráľov – teda 6. januára, v roku 2010, a činím to opäť a rád, veď som to sľúbil/, to živé prežitie, keď pozemské telo spalo. Vždy verím a dúfam, že sa prebudia, že neostanem v tom sám ako ten vojak v poli.

,,Bol som v miestnosti, ktorá bola celá biela. Nebol som tam sám, ale boli tam aj iní ľudia, ktorý na niečo a niekoho čakali. V tom prišla pani Makedonová a v rukách mala dieťa, ktoré žiarilo. Všetci sme vedeli, že je to IMANUEL…a tak ako pani Makedonová raz povedala pri jednom vystúpení , tak každému to dieťa osobné ukázala…Ešte dnes mám tento sen pred očami, jasné ho vidím, vidím tu radosť a šťastie na tvárach ľudí, ktorí smú vidieť to Božie dieťa v rukách matky.“

Volajme Bohu na chválu a slávu v tento významný deň, že jeho Syn prichádza, ako Kráľ Tisícročnej ríše, ako Boží bojovník, ktorý spúta a úplne obmedzí moc padlému archanjelovi, aby ľudstvo mohlo v pokoji dokončiť svoj vývoj, aby povstal pozemský raj aj na tejto planéte zvanej ZEM!


,,1Potom v ten deň povieš: Ďakujem Ti, Hospodine, lebo - hoci si sa hneval na mňa - Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

2Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením.

3S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy.

4V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno.

5Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi.

6JASAJ A PLESAJ, OBYVATEĽKA SIONA, LEBO JE VEĽKÝ UPROSTRED TEBA SVÄTÝ IZRAELA!"
Izaiáš – 12. kapitola.
 
 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - K Sviatku Čistej Ľalie
 
 

ABDRUSHIN - Slávnosť Čistej Ľalie.

(7. 9. 1931)

 

 

Áno, muselo to tak prísť; lebo velikášstvo ľudí v ich chcení vedieť je v podstate len požiadavkou proti zákonom Božím, ktoré spočívajú vo stvorení a ktoré sa človek opravdivo nenamáhal po celú dobu brať do úvahy. A také požiadavky môžu mať ako posledný následok len úplné potlačenie, môžu len skončiť zničením všetkých tých, ktorí sa postavili proti Božej vôli!

V prírodných dianiach nie je iné riešenie. Toho si musí byť človek konečne vedomí a svoju doterajšiu ješitnosť spoznať plný hanby ako nedôstojnú! Inak mu nebude poskytnutá pomoc! Lebo on musí dôjsť ku koreňom.

 

K záchrane vedie len jedna cesta: poznať a zmeniť sa! Žiadna okľuka tu nemôže pomôcť, sebaklam nič neprospieva. On musí! Na toto slovíčko si má teraz človek zvyknúť, keď chce ďalej žiť! Príliš hanebné bolo jeho zločinné hospodárenie s najcennejšími darmi, ktoré mu boli k dispozícii, ktoré on smel používať podľa svojho mienenia. Teraz ale bude donútený podrobiť sa vôli Božej, pretože sa preukázal ako príliš slabý, než aby dobrovoľne usiloval len o ušľachtilé!

 

Zanechajte preto svojej ješitnej domnienky, až sa chcete zachrániť!

 

Kto sa nemôže od ješitnosti oslobodiť, ten je nie hoden vypočuť čo i len jediné slovo Pravdy; lebo ješitnosť akéhokoľvek druhu je tým najhanebnejším u ľudského ducha, čoho sa pridržal pri putovaní svetmi. Neviete ani, čo všetko k ješitnosti patrí, k tej ješitnosti, ktorej sú ľudia ochotní obetovať nie len svoju vlastnú dušu, ale ešte tiež bez rozpakov duše tých, ktorí im boli zverení na zemi!

 

Ja vám ale hovorím: ani jediná ľudská duša nemôže stúpať ku Svetlu skôr, pokiaľ neprehliadne svoju malosť, a neuzná, že len v službe, pokore a vďake môže radostne zosilnieť. Potom, čo prosiac, spočinie na kolenách pred Stvoriteľom, prebudí sa v nej veľká sila k najvyšším činom!

 

Ľudské duše sa ale proti tomu vzpierajú. Dokonca i tie, ktorým bolesťou a núdzou sú ulomené krídla ich pýchy. Lebo mnohé duše v tomto prežití nespoznajú napomenutie múdreho vedenia, ktoré ich chce zachrániť pred umŕtvujúcou povrchnosťou, ale nechajú síce vo svojej bolesti vlastnú veľkoleposť konečne padnúť, ale pritom sa hnevajú na svoj osud a považujú sa len za mučeníkov, ktorým bol pripravený nezaslúžene ťažký životný údel! V týchto dohadoch dvíha sa opäť rovnaká pýcha rýchlo nahor, aj keď v inej forme, ale aj tak rovnako silná. Vlastná veľkoleposť sa mení v domnelé mučeníctvo. Veľkým sa chce javiť človek v každom prípade! Ba i v najhoršej núdzi! Za každú cenu! Dokonca i za cenu vlastnej duše! Svojho celého ja!

 

Z tohto dôvodu nemožno mnohým ľuďom pomôcť. Stavajú sa nepriateľský ku každému dobre mienenému vedeniu a prinášajú tým do sveta smrteľnú skazu!

 

Vo svojej nezdravej panovačnosti nechce človek dozrieť k plodu, ktorý pri zbere nemusí byť zavrhnutý. Preto prichádza teraz zničenie, ktoré samotné môže ešte viesť k zlepšeniu, a k blahu, ktoré v tom ešte raz ukáže, že všetka moc spočíva len v rukách Boha!

 

Človek zreteľne pocíti, že táto moc dosiahne tiež k nemu, akonáhle to bude nutné, a že táto moc môže jeho vôľu zlomiť, práve vtedy, keď on sa domnieva byť v tom najsilnejší.

 

Lebo časť tejto Božej vôle sa vtelila na Zem! Nič viac nebolo potrebné, aby si všetko vo stvorení podmanila. Vzpierajúc sa, bude tým táto falošne idúca ľudská vôľa roztrieštená. Ale len táto falošná vôľa tým bude zničená pre všetky časy. Pravá ľudská vôľa má zosilnieť, obdržať touto Božou vôľou oporu a silu, aby konečne prišiel mier a pokoj, ktorý patrí ku kráse prírody, a ktorý sa človek svojou odpornou závisťou a svojou panovačnosťou snažil rušiť!

 

Harmónia bude opäť v celej hmotnosti, až sa ľudské chcenie skloní pred vôľou Božou, to znamená, že sa bude podľa vôle Božej riadiť. A beda každému človeku, ktorý bude opäť chcieť vytvárať nové temno! Bude vyhubený skôr, než jeho konanie dospeje k uskutočneniu.

 

To ľudstvo, ktoré po Svetle túži, má žiť teraz opäť v mieri a radosti, ako mu to kedysi bolo zasľúbené. Nastáva teraz nová doba! Skrz moc Pána!

 

A potom bude Jeho nádhera žiariť nad Zemou! K vašej spáse a vášmu šťastiu! Lebo Boh je skutočný vládca! Šťastie pre ľudí nespočíva v pozemskej rovnosti, ako o tom doposiaľ snívali mnohí. Rovnosť môže nastať len rovnakou zrelosťou duší. Ničím iným! Kde nie je táto bezpodmienečná rovnosť v zrelosti duší, tam nemôže nastať tiež nikdy rovnosť vo vonkajších pomeroch!

 

A nikto nebude chcieť snáď teraz tvrdiť, že ľudia tu na zemi majú rovnako zrelé duše. Aký veľký je v tom predsa rozdiel.

 

Najväčší krikľúni po pozemskej rovnosti sú tí, ktorí v zrelosti svojej duše stoja väčšinou ešte na najnižšom stupni.

 

Títo ľudia ale, ktorí chcú pre svojich blížnych pozemskú rovnosť, sú jed prinášajúci blúznivci, ktorí jednajú proti zákonom Božím! Prinášajú skazu miesto požehnania; lebo berú svojej obeti každú možnosť k dozrievaniu a k vzostupu. Každý človek sa môže duchovne rozvíjať len na tom mieste, na ktoré bol zrodením postavený, čo presne bez akejkoľvek výnimky zodpovedá súčasným vláknam jeho karmy.

 

Tí, ktorí chcú obšťastniť ľudí vábením k pozemskej rovnosti, ponúkajú preto smrť dušiam! Títo blázni chcú Božie ustanovenia, ktoré spočívajú v železnom zákone zvratného pôsobenia, svojou činnosťou skriviť a zlepšiť, domýšľajúc sa, že sú múdrejší než Božia vôľa. Prinášajú tým len zmätok a nakoniec skazu.

 

Sú to len pokrytecký poslovia temnôt, alebo duchovní slabosi, ktorých temnoty využívajú ku svojim cieľom, aby ľudské duše zdržiavali od nutného dozrievania!

 

Ani títo zvodcovia, ani tí, ktorí ich nasledujú, nebudú v Božej ríši trpení; lebo sú to nepriatelia Božích zákonov. Títo zvodcovia nemôžu preto nikdy viesť k mieru a pokoju, nemôžu nikdy viesť ku spáse, ale vrhajú všetko ľudstvo bezpodmienečne do náručia temna.

 

Len ten, kto v jasavej vďake radostne tvorí na každom mieste, ktoré je mu osudom určené, ten má možnosť ku vzostupu Svetlu v ústrety a tým tiež tu na zemi; lebo uvolní vlákna, ktoré si kedysi utkal a ktorými bol osudom posadený na to miesto, ktoré je pre neho vhodné. Rovnakým spôsobom je umožnený zdravý vzostup pre jednotlivého človeka a tým pre celý národ. Potom sú stupne ku vzostupu vybudované neochvejne, nemôžu nikdy kolísať, akonáhle vzostup rýchlo nasleduje. Čo z pravej pôdy vychádza, stojí vždy pevne a bezpečne. Na to dbajte, to dodržiavajte, je to jedno z najvyšších prikázaní. Toto samotné je zdravým základom, pretože je to prirodzené. Potom je tiež vylúčená každá nespokojnosť! Kto sa k tomu nepripojí, bude vylúčený ako škodca, ktorý si nezasluhuje ďalej žiť!

 

To si ujasnite vy, ktorí si túžobne prajete, aby ste patrili k novej ríši. Nebudú tam povolené žiadne nezdravé priania. Kto by sa o to znovu pokúšal, bude ihneď poznaný a vyhubený s najbezohľadnejším úsilím, v záujme tých, ktorí chcú Boží mier a pokoj a zaslúžia si ho! Prísnosť až k tvrdosti je v tomto príkaze! Potom sa bude konečne ozývať z úst týchto oslobodených ľudí jasot:

 

„Tvoja je moc, ó, Pane, a Tvoja je nádhera, teraz i na veky vekov!“

 

Amen

 

Slávnosť Čistej Ľalie!

 

Akt milosti pre tých, ktorí sú na zemi čistého chcenia. Žiariaca sila prúdi k tomu pozemskému ženstvu, ktoré sa dnes blíži v prosbe a pritom nadväzuje ku svojim dušiam a tiež ku hrubohmotnému telu jemné vlákna zo Svetla, ktoré si podrží a nestratí už viac pravú cestu, ktorou ženstvo teraz ísť má ku sláve Božej a k radosti celého ľudstva! Len keď si sami opäť odrežú tieto vlákna nedbalosťou a strhnú dolu svoju vysokú úlohu v tomto stvorení, len potom sa môžu ešte raz zrútiť a stratiť oporu, ktorú im ku slávnosti Čistej Ľalie darovaná Božia sila dáva!

 

Prijmite preto dnes dar Pána s najvyššou vážnosťou. Neklesajte na mysli; lebo milosť Božia je s vami!

 

Máte byť nositeľmi čistoty a ľuďmi plnými vznešenosti! Tým vaše vyžarovanie pozdvihne celú Zem hore ku Svetlu, mieru a pokoju!

Amen!

 
 
Ján Anton Sloboda - Nehľaď na iného...
 
 
 
Ján Anton Sloboda - A vyplnilo sa!
 
 

Už neraz som bol svedkom, alebo som počul, že ak ona, teda Natália de Lemeny – Makedonová, bola naozaj pravá, teda aj jej poslanie, tak prečo sa nenaplnilo to, čo predpovedala, týka sa to hlavne proroctva, ktoré prečítala v jednej TV, vo februári 1998, ktoré sa nachádza vo Večných zákonoch 2, tak isto sa hovorí, že prečo sa nezjavila hviezda, ktorá mala zvestovať, že sa Syn Človeka narodil, keď tvrdíte, že sa narodil? Pripomeňme si samotné proroctvo:

 

,,Proroctvo, ktoré ste prečítali z UFO-Magazínu vo vašom televíznom vystúpení, mi nie je celkom jasné. Môžete mi ho dešifrovať a prípadne aj zdôvodniť, prečo ho považujete za pravé?

 

Moje vysvetlenie, prečo som toto proroctvo prečítala, vystrihli v televízii pre nedostatok času, preto to zopakujem. I keď nepoznám jeho autora Schwanberga, viem iste, že mu ho nadiktoval Imanuel, lebo on sám ma na to proroctvo upozornil a pomohol mi ho vyložiť. Do redakcie UFO-Magazínu prišiel list so spomínaným proroctvom bez udania adresy a mena odosielateľa, podpísal sa pravdepodobne pseudonymom. Uvádzam celé proroctvo s mojimi vysvetleniami v zátvorke:

 

 

Zem podľa čínskeho horoskopu vstupuje rokom 1998 do znamenia Leva /  Tigra ( toto obdobie trvá astrologicky asi do 15.2.1999), čo znamená toľko, že všetko nezdravé a neschopné v myslení zahynie.

 

 

  1. Vojna Arabov – moslimov so svetom. ( Temní sa ju už dávno snažia vyvolať, ale Boh ju odďaľuje, aby sa čo najviac ľudí stihlo duchovne očistiť správnym duchovným poznaním, a nie utrpením ).
  2. Všetky cirkvy a sekty, je ich 2750, vyvolajú psychologickú svetovú vojnu ( keď sa dozvedia, že svetový duchovný vodca sa čoskoro narodí, a nebude z ich sekty ). Medzi chudobou a bohatstvom dospeje svet k premene myslenia.
  3. Zmena viacerých vlád na našej zemeguli.
  4. Ukončí sa spojenie a zmizne orbitálna stanica.
  5. Moria sa oteplia, Zem zmení svoj tvar.
  6. Vyhynú niektoré druhy stromov.
  7. V roku 1998 zomrie mnoho významných osôb: pápež Ján Pavol II., Jeľcin, Alžbeta II., Havel, Arafat, Kohl, Mandela a iní, aj ja, autor proroctva. ( Krajiny všetkých spomenutých vládcov budú v dôsledku vojny a katastrof koncom tohto astrologického roka veľmi spustošené).
  8. Zástupca Pána je už tu. Prejaví svoju tvár pre počiatok Nového sveta. ( zástupca Pána, teda Boha, je Imanuel – Syn človeka, lebo jedine Stvoriteľov syn môže byť zástupcom Boha na Zemi. Keď je už tu, znamená to, že zostúpil dolu nad hmotnosť, aby už pripravoval a riadil akciu „príchod v oblakoch“. Ďalšia časť proroctva – Prejaví svoju tvár pre počiatok Nového sveta – oznamuje, že sa tento rok narodí – časť z neho sa vtelí na Zem ako dieťa Imanuel. )
  9. Začne sa premena myslenia ľudí, keď spoznajú svojho skutočného Pána. Nič sa nezatají, všetko všetkým sa vysvetlí. ( Mnohí pochopia omyly vo výkladoch Biblie aj pravdivosť kníh Posolstva grálu a Nového evanjelia. Toto poznanie sa rozšíri do celého sveta, aby tí, čo majú pochopiť, pochopili. )“

 

 

Vieme, že pod koho vedeným bola samá p. Makedonová, že kto ju viedol pri jej poslaný, že to bol sám Syn Človeka – Imanuel – Abdrushin.  Vieme aj to, že nie vždy sa všetko naplní tak, ako by si ľudstvo želalo, dokonca neprajné ľudstvo, ale tak, ako má, teda ľudská vôľa ide vždy bokom, hoci ona neraz všetko oddiali, alebo aj urýchli, stačí si pripomenúť poukaz samotného Abdrushina:

 

,, Takové zrození Světla na zemi vyžaduje největších, rozsáhlých příprav shůry. Často může staletou námahu zmařiti maličký duch pozemského člověka svými slabostmi a vynutit si mnohé změny ještě v posledním okamžiku.“ Duchovní úrovně VII.

 

Ak si všimnite samotné proroctvo, tak všetko sa pomaly naplnilo a napĺňa, presné v čase, kedy malo, nie kedy by si to ľudstvo opäť želalo.

 

A teraz si pripomeňme, že čo odkazuje samotný Syn Človeka v jednej svojej prednáške – Nový rok 1935, takmer totožné s tým, čo sa stále spochybňuje, čo sa týka proroctiev a predpovedí, ktoré predniesla p. Makedonová.

 

,, Poslední Boží volání zase doznělo nad lidmi a oni žijí dál v bláznivém bludu, že všechno na zemi má se řídit podle jejich vůle, dokonce i Bůh, jejich Pán – jestliže ho ještě uznávají.“

 

Ďalej sa píše toto: ,, A ona se naplní! Každé slovo!

Každé slovo! Jak často mě již lidstvo zahrnulo posměchem a výsměchem, když jsem varovně říkal tak mnohé, co se zdánlivě ihned nesplnilo. Stoupenci stali se z toho důvodu pochybovačnými a vlažnými a mnohý, kdo to myslel dobře, radil, že bych takové věci neměl ani říkat, protože to zmenšuje hodnotu učení anebo dokonce musí ji zkazit.

Tito chytří lidé netušili, že jsem tak musel mluvit, že to bylo ode mne splnění a že jsem při tom nemohl dbáti na mínění lidí, lhostejno, jestli to mysleli přátelsky nebo nepřátelsky.

Nesměl jsem dbát ani posměchu ani nepřátelství. Musel jsem nechat všechno přejít a také klidně přihlížeti, jak se ode mne odvrátil i takový stoupenec, který měl v sobě veliké podmínky pro službu Grálu; musel jsem tak mluvit i nadále, protože jsem tím splňoval a pro toto splnění jsem na zem přišel!

Lidé nevěděli nebo nevěřili, že já jsem živý zákon sám a živé Slovo, Boží Slovo, které neprorokuje, ale které je tvořivé, pratvořivé: Čin!

A kdyby mě celý svět trvale zasypával posměchem a vysmíváním a kdyby se byli všichni pochybovačně ode mne odvrátili, byl bych přece mluvil, aniž bych vynechal jediného slova, tak jak jsem to učinil; protože v těch slovech bylo svaté splnění!

Působím-li ve všemohoucí vůli Boží, jíž jsem já sám, čím je mi posměch lidstva! Proč bych dbal pochybovačné lidské malichernosti, shovívavého usmívání nebo také nenávisti pozemských lidí!

Znám jen poslání svého Otce a nic jiného! A toto bude mnou splněno, ať již s uznáním, nebo bez uznání.

Říkal jsem často: Mé Slovo jest čin! A přece si nikdo nikdy neučinil o tom správné představy. Byla to jen vina lidí samotných. Mluvil-li jsem o soudu, měli za to, že je to jen proroctví a čekali na brzké splnění, jestliže naslouchali mým slovům s důvěrou. Ti ostatní čekali jen na to, aby mne mohli napadnout, když se nic nesplní v době, kterou si oni při tom mysleli.

Ani jeden z lidí nevěděl, že mým Slovem ihned nastalo také dění, které ve světovém soukolí vyvstalo jako zrozené. Nebylo to přece jen lidské slovo, nýbrž Slovo Boží, které působí tvořivě v okamžiku, kdy bylo promluveno a které ve své činnosti nikdy neustane, až se úplně naplní!

Zatím co mnoho lidí přijímalo má slova jako proroctví, byla tato slova již prvními ranami soudícího meče Božího proti všemu lidstvu, které se domýšlelo býti chytřejší a moudřejší než Bůh sám. Chtělo žít jen podle své vůle a dokonce se odvážilo všechny Bohem z nejsvětější lásky vyslané pomocníky vítat posměchem a vraždit.

V době, kdy mne a mé Slovo ve své nevědomosti zesměšňovali, běželo totéž Slovo živě působíc svými drahami v celém stvoření, aby na konec, při uzavření kruhu, vracelo se zpět k zemi, odkud vyšlo a při tom dusilo a ničilo nebo probouzelo a povznášelo.

A čas tohoto návratu je nyní zde! Ve všech částech světů Slovo již soudilo a nyní zasáhne hrubohmotnost této země, jakož i všechny duše putující v hrubých pozemských tělech. Násilím strhne všechny zdi, které si duše vystavěly jako úkryt a ochranu. Nový rok přináší návrat mých slov a tím i soud! Pamatujte si: Ani jediné z mých slov se neztratilo! Všechno žije a doléhá nyní na lidi, naplňujíc, co v těchto slovech spočívá.

Slovo potřebovalo zákonem podmíněné doby, aby proběhlo všemi světy, dříve než se v uzavření kruhu vrátí zpět ke svému východisku k zemi a přinese s sebou a v sobě konečné naplnění.

Konečný účinek bude nyní trvale bít celé lidstvo, až se i poslední z mých slov zcela naplní!“

 

A teraz si to rozmeňte na drobné a prídete nato, že presné to isté sa dialo, aj deje, v prípade p. Makedonovej, neustále spochybňovanie, neraz očierňovania a výsmech, len aby sa mohlo poprieť jej poslanie, ktoré bolo pod vedeným IMANUELA, a ktorého vyvrcholením bolo samotné narodenie Syna Človeka – IMANUELA, koncom novembra 1998. Poslanie bolo takmer naplnené v jej prípade, a bude dokončené po prvej Veľkej očiste, keď sa opäť navráti, aby poslanie dokonala do bodky.

 

,, Mali ste nejakú víziu o tom, ako bude vyzerať Zem, keď sa na ňu vrátite?

 

Áno. Vrátim sa spočiatku sama, bez Imanuela. Najprv budú zosadení na Zem najvyšší duchovia, ktorí si pred očistou riadne plnili poslanie. Až keď sa prispôsobia novým podmienkam a prebudia si zastretú pamäť, pripravia sa na vedenie vyvoleného národa. Mala som takúto vidinu:

 

 

Odrazu som stála pred obrovskou budovou v tvare kocky, ktorá mala porozbíjané okná a opadanú celú omietku. Pomyslela som si, že tu bola určite poriadna vojna. Keď som si prezrela okolie, uvedomila som si, že som tu sama, že nevidím nijaké stromy, vtáky ani hmyz, iba čerstvú burinu. Farba zeme bola akási červená a aj burina bola iná, akú som nepoznala. Napadlo ma, že sa nachádzam v nejakej južnej krajine a že to spustošenie spôsobila asi katastrofa, ktorú určite predchádzala vojna.

 

Obišla som časť budovy a všimla som si, že na niektorých miestach múru sa zachovali akési orientálne ornamenty. Keď som žiadne zviera, ani človeka nezbadala, napadlo ma pozrieť sa hore. Neďaleko na obrovskom kopci stálo iba zopár ľudí a mávali mi, aby som šla k nim. Boli veselí a šťastní, že som ich zbadala.

 

 

Až neskôr, po prečítaní Biblie som pochopila, že som videla Jeruzalem a vrch Sion. Cítila som, že som tam bola akoby vysadená zhora, doslova postavená pred zničenú budovu chrámu. Úplne som stratila pamäť, nespomenula som si na svoje deti, ani na Imanuela. To vraj preto, lebo som bola dlhší čas mimo Zeme.

 

Pri návrate sa môj duch bude znova postupne rozpomínať. Imanuel bude zosadený až vtedy, keď ma najprv vyšší duchovia a potom aj ľudia z vyvoleného národa spoznajú ako jeho matku a spomenú si na cieľ jeho príchodu.“ Večné zákony 2.

 

 

 

Natália de Lemeny – Makedonová odišla v úplnej tichosti pred 14 rokmi, ale len na chvíľku, lebo sa navráti späť, keď prejdú najväčšie bôle na Zemi. Preto v tejto chvíli hovorím: Preveliká vďaka PANE za to, že si držal ochrannú ruku nad Natáliou, aby splnila svoje poslanie. Vďaka pani Natália za odvahu, ktorej vyvrcholením bola narodenie IMANUELA – kráľa Tisícročnej ríše!

 
Ján Anton Sloboda - V deň 14. výročia narodenia Imanuela
 
 

Dnes ubehlo 14 rokov od narodenia Imanuela, Syna Boha. Tým bolo naplnené nejedno proroctvo. Kráľ kráľov sa narodil, Pán pánov povstal. A presne v tento deň, dnes ráno, som mal sen o únose vyvolených ľudí. Bol to zvláštny sen, úplné živí, ktorého ja sám som bol účastníkom.

 

Snívalo sa mi, že som bol so starou partiou na futbalovom ihrisku. To ihrisko bolo samé blato, ale mne sa akosi nechcelo hrať. Len som sa prizeral. Po skončení, sme si išli sadnúť do nejakej krčmičky. Cestou som pozrel na hodinky a spýtal som sa kamaráta, že nech mi povie, že koľko je hodín, na tých hodinkách, že či dobré vidím, že koľko naozaj je.  Povedal, že bude o 5 minút 12 . Čo bolo zvláštne, že išlo o päť minút pred polnocou, hoci tma nebola. Bolo zamračené, ale žiadna tma, čo som povedal aj tomu kamarátovi.

 

Potom sme dorazili do tej krčmičky, sadli sme si, niečo objednali...a zrazu, už som stal na brehu pri rieke. Bolo tam plno ľudí, nejeden pozeral smerom k nebu, lebo bolo veľmi zvláštne. Jeden môj kamarát predával nanuky a tak, a ja som sa rozprával s jednou kamarátkou, ktorú som už dlho nevidel, ktorá pri sebe mala kočík s malým dieťaťom, a s jej matkou. Povedal som tej kamarátke, že je to naozaj  zvláštne, že aj keď je noc, tak žiadna tma nie je, dokonca som prstom ukázal k nebu, nech sa tam pozrie, ako na severozápadnej strane presvítalo niečo ako slnko, zároveň bolo druhé na východnej strane, čo bolo zvláštne, nakoľko ešte stále bola noc. V tom zasvietil silný lúč, na západnej strane, spoza mrakov, smerom k zemi, a ľudí začalo v diaľke niečo unášať, potom následné aj tu moju kamarátku, keď ja som odrazu pocítil úplnú ľahkosť. Držal som v ruke nejaké pracovné nástroje, tie mi z ruky vypadli, a ja som sa pomaly začal vznášať k oblohe. Ešte som si stihol všimnúť, že na oblohe odrazu bolo plno trblietavých hviezdičiek. Potom, následné po únose, som videl plno ľudí v nejakej prednáškovej sále, ako si sadajú, čakajúc na nejaký príhovor...ale v  tom som sa prebudil. Tento sen mám ešte aj teraz živo pred očami, sen, ktorý sa mi prisnil nad ránom 28.11.2012, v deň,  keď si pripomíname 14 rokov od narodenia Imanuela.

 
Ján Anton Sloboda - Sľúbil som. - 13.6.2012
 
 

To boli posledné slová, ktoré Pán ABDRUSHIN vyslovil, pri svojom odchode zo Zeme.  Je preto priam zarážajúce, ale nie prekvapujúce, že ako sa stali už nie onedlho bielymi miestami slová v POSOLSTVE Grálu, tak ako v ďalších prednáškach, ktoré sú zasľúbeným k vytvoreniu Tisícročnej ríše mieru, zároveň k opätovnému návratu Syna Človeka, už ako budúceho Kráľa v Tisícročnej ríši. Už opäť sa nechce počuť a vidieť, strach si opäť vyberá svoju daň.

Ľudstvo má v duchu už od dávna vpísane, že kto ho bude viesť v Tisícročnej ríši. Dnes by mal už trochu znalý vedieť, že Stvoriteľ to nebude, ani Syn Boží Ježiš, tak prichádza k úvahu len  jediný, a to Syn Človeka Imanuel, ako pravý Vodca vo vysnívanom tisícročnom kráľovstve tu na Zemi. Podotýkam, že nikto nie je schopný s výstavbou tejto Ríše lásky, pravdy, spravodlivosti a Božej prítomnosti ako Ten, ktorý bol vyvolený Bohom Otcom , teda sám IMANUEL! Preto tu poukážem na niektoré miesta v  Posolstve Grálu, kde sa jasné poukazuje na opätovné vtelenie Syna Človeka. Podotýkam, že nechcem rozpútať diskusiu, že či áno alebo nie, ale bude dobré a správne, aby sa už predsa niektorí zamysleli nad tým, že to ich tvrdenie môže poriadne pokrivkávať práve v tejto veci, akou je zrod Syna Človeka, tesne pred Veľkým súdom – Veľkou očistou Zeme!

 

 Pre upresnenie použil som povojnové a značné upravené trojdielne vydanie Posolstva Grálu - Vo Svetle Pravdy, ktoré vyšlo v roku 1998. Týmto chcem poukázať nato, že aj v tejto úprave sú jasné poukazy nato, čiže na opätovné narodenie Syna Človeka. Veď ak tieto veľké úpravy by urobil sám Abdrushin, ako niektorí tvrdia, že už viac nepríde, tak potom prečo práve tieto poukazy zostali tam? Alebo chce niekto tvrdiť, že ak by to tak bolo, že už sem Imanuel nepríde, tak hádam mi niekto nechce tvrdiť, že Abdrushin, ktorý bol dôsledný vo všetkom čo konal, tak by pri prepise pozabudol nato? Podľa mňa nie, akurát mám dojem, že niekto pristúpil k tomu, aby bolo pozmenené, ale bez účasti Abdrushina, po jeho pozemskom odchode. Preto niektorým to dnes vadí, že je opäť dostupné predvojnové vydanie, lebo odhaľuje to, čo druhí neradí vidia, a to Pravdu ako takú, akú tu zanechal samotný Syn Človeka Imanuel Abdrushin pre ľudí, ktorí chcú načúvať, a ktorí majú veľkú túžbu po nepokrivenej Božej Pravde!  Preto ja osobné už radšej siaham a beriem do rúk predvojnové vydanie, nakoľko cítim, že je to tak správne. Chcem ešte podotknúť, že na záver uvediem jasné dôkazy o tom, že kto bude vládcom Tisícročnej ríše, z predvojnového a neupraveného vydania Posolstvá Grálu, z Odpovedí a otázok, tak ako zo Zborníka nezaradených prednášok.  Ale teraz sa vráťme k poukazom o opätovnom narodení Syna Človeka Imanuela, tak ako nato poukazuje práve to povojnové vydanie:

Prednáška - Vývoj Stvorenia: ,,Raz má nastať na Zemi odlesk skutočného raja, a to pôsobením SYNA ČLOVEKA, NA POČIATKU TISÍCROČNEJ RÍŠE. Súčasne s tým vznikne tiež pozemský obraz hradu Grálu, ktorého praobraz sa nachádza na najvyššom vrchole stvorenia ako doteraz jediný pravý chrám Boží."

Prednáška - Zostúp z kríža: ,,Terajší súd vyžadoval také veľké prípravy, že to ľudia nemôžu ani pochopiť. Ale pracuje tak presne, že v skutočnosti nenastanú nijaké omeškania ... až na miesta, kde má spolupracovať chcenie ľudí. Samotní ľudia sa však snažia s pochabou vytrvalosťou vyhýbať každému splňovaniu alebo stavať sa mu do cesty rušivo a nepriateľsky ... v namyslenosti pútajúcej k zemi.

 

Našťastie bolo s tým teraz počítané, keď ľudia tak veľmi sklamali za pozemského času Syna Božieho. Ľudia môžu svojím zlyhaním sťažovať pozemskú cestu Syna Človeka až do určitého času, takže bude nútený ísť po bočných cestách a robiť obchádzky. Ale nedokážu zadržať Bohom chcené dianie alebo dokonca nejako oddialiť jeho vopred stanovený koniec, lebo im už bolo odňaté územie temna, dodávajúce im silu pre ich pochabosti. No i hradby ich rozumového pôsobenia, spoza ktorých ešte ako z krytu vystreľujú jedovaté šípy, sa čoskoro zrútia pod tlakom prenikajúceho Svetla. Potom sa to cez nich prevalí a nebude im udelená žiadna milosť za zlo, ktoré stále znovu neblaho vytvárali svojím zmýšľaním. Potom deň, po ktorom vrúcne túžia všetci usilujúci k Svetlu, nepríde ani o hodinu neskoršie, než je určené."

Prednáška - Syn Človeka: ,,Nebude to vôľa ľudí, ktorá by raz mohla uznať Syna Človeka, vyslaného Bohom, ale bude to moc Božia, ktorá ho má vyzdvihnúť v hodine, keď ľudstvo v bezmocnom náreku bude úpenlivo prosiť o spásu. Potom zmĺknu všetky urážky, lebo hrôza zavrie ústa posmievačom. Ľudia budú prijímať všetky dary, ktoré Stvoriteľ ponúkne tvorom prostredníctvom Syna Človeka. Kto ich však nebude chcieť od neho prijať, bude zavrhnutý na všetky veky."


Prednáška - Ja som vzkriesenie i život, nikto neprichádza k Otcovi, iba skrze mňa!: ,,So zakotvením Svetla príchodom Božieho vyslanca zosilnie sila Svetla aj bez pričinenia ľudských duchov natoľko, že nastane očista. Táto povznesie tým omilostenú časť hmotnosti ešte v poslednej chvíli do svetlejších výšin, takže prejde ponad nálevku rozkladu a môže zostať zachovaná.

 

Očistou sa prirodzené vymetie všetko temné. Zmetú sa tiež plody a prisluhovači temna aj s ich dielami, zatiaľ čo ľudskí duchovia, ktorí potom ešte zostanú, musia vďačne zo všetkých síl usilovať k Svetlu.
 

Aj toto mimoriadne dianie sa úplne zachvieva v zákonoch stvorenia a vo svojom pôsobení sa neodkláňa od nich ani o vlások.
 

NÁSILNÁ OČISTA, SPOJENÁ ZO ZAKOTVENÍM SVETLA, VYROVNÁ SA ÚPLNÉMU ZNOVUZRODENIU." 
 

Prednáška - Tajomstvo krvi: ,,Neskoršie pohovorím ešte veľmi podrobne o všetkých detailoch, ktoré som dnes podal len v hrubých rysoch."

V Odpovediach a otázkach od Abdrushina, str. 57, je takýto poukaz: ,,Z tohto dôvodu musia niektoré otázky ostať nepovšimnuté. BUDÚ ZODPOVEDANÉ AŽ PO PRVEJ VEĽKEJ OČISTE, EŠTE S MNOHÝMI PODROBNEJŠÍMI VYSVETLENIAMI."

Preto je na mieste, že kým, ak nie samotným Imanuelom Abdrushinom?

A teraz niečo z predvojnového a neupraveného vydania  Posolstva Grálu, teda z kníh: Vo Svetle Pravdy a z Posolstvo Doznieva, ktoré vydáva vydavateľstvo - Hlas Zlín.

Prednáška - Řiše tisíce let - vlastný preklad: ,, Behom tisíc rokov bude vládnuť jedine Božská vôľa, ktorej musí sa podriadiť každý ľudský duch, ktorý mohol obstáť v súde.

 

Božská vôľa sama nezostane na zemi v krvi a mäse po tisíc rokov, ale po vykonanej výstavbe odíde hore do hradu Grálu. Na jeho miesto bude však vládnuť na zemi behom týchto tisíc rokov vždy nositeľ jeho vôle, ktorý s nim bude priamo spojený. Bude to vždy jeden z Prastvorených, čisto duchovných, ktorý už svojim pôvodom, vedením a mocou bude ďaleko prevyšovať ľudských duchov tohto neskoršieho stvorenia. Bude to vždy rytier svätého Grálu, z hradu, kde skôr bol už pripravený, aby bol nositeľom meča Imanuelovho, nositeľom Božskej vôle.
 

Bude vždy nazývaní nositeľom meča, nakoľko vo svojej úlohe bude plniť Slovo Imanuelove, to slovo, ktoré je duchovné označené ako meč. Bude potom vládnuť na zemi v mene svojho Pána. A každý nový vládca na zemi behom tisícročnej ríše bude vždy jeden z Prastvorených, ktorý bude poslaný z Grálu. Nijak inak. V tom je záruka, že tento Bohom určený čas zostane tak isto takým, akým podľa vôle Božej má byť.
 

Po uplynutí týchto tisíc rokov nebude už vyslaný žiadny nový Prastvorený. Tým bude vrátene ľudstvu opäť právo jeho vodcovstva v tomto neskoršom stvorení, k nemu patria a patriť budú, len k požehnaniu tak, aby našlo pravé šťastie.
 

Ak by nastalo však potom ešte raz zlyhanie, ako dosiaľ, tak musí počítať ľudstvo s úplným zničením."

 Prednáška - Velikonoce 1935, ktorá sa tiež už nenachádza v povojnovom vydaní, asi prečo?

 

,,A jednou až přejde soud Páně, vám opět vykvetou opravdové velikonoce. Pak k vám budu opět mluvit a budu vám říkat o novém živote, který Pán dá jen těm, kteří budou ochotně chodit podle svatých zákonu jeho stvoření. Budou osvobození ode všeho konaní Světlu nepřatelského. Již nikdy nebudou moci rouhavě zpustošit krásné záhrady, jejichž nádherou a čistotou mají se po všechny věky oblažovati, aby jejich duch zesílil!"

 

Z neprerobených Odpovedí a otázok:

 

,, Čím dále bude pokračovat přicházející bída, tím častěji bude zaznívat volání po Synu Člověka, po jediném pomocníku v nouzi. Vždy mocněji se bude probouzeti touha po něm, až konečně v nejvyšším zoufalství pozná ho umírající Německo a obdrží jeho pomoc. Nestane-li se tak, nastane jen zánik a jiní povolaní vzniknou na místě těch, kdož zklamali. Takže vedení ke vzestupu lidstva nakonec může připadnout jinému národu, který ho jako vůdce zavolá. Neboť jen na něm závisí úspěch, ne na lidech, poněvadž jejich úloha a jejich povolání jest pouze v poznání tohoto vůdce! A k tomu jsou schopnosti německého ducha nejpřiměřenější.

Příliš rychle však pro lidské cítění prožijete celou hořkost a tvrdou vážnost tohoto zhroucení lidského bludu. Mlčme tedy ještě o tom. Ještě není čas mluviti.“

 

A zo  Zborníku nezaradených prednášok:

 

,, A naplní se zaslíbení proroka, že přijdu v oblacích a oni uvidí mé Jméno a poznají mě!

A vystavím vám chrám vašeho BOHA a PÁNA zde na zemi a budu vaším Králem, který vás bude povždy spojovat se silou z Ducha, jestliže ponesete v sobě vůli ke vzestupu.“



Záverom by som predsa chcel uviesť ešte časť jednej prednášky od Syna Človeka Imanuela Abdrushina, prednáška - Boj v prírode: ,,Kto chce skutočné ,,počuť" a dokáže vážne hľadať, nájde v mojom Posolstve všetko, čo potrebuje! V ňom je tiež uvedené vysvetlenie o veľkom zlyhaní ľudstva, ktoré malo za následok také nevysloviteľné útrapy v najrozličnejších podobách.
 

Kto je však duchovné hluchý, ako sú mnohí, ten má naporúdzi iba hlúpy úsmev neporozumenia, ktoré ma vzbudiť zdanie poznania. V skutočnosti sa v tom zračí len ľahkomyseľná povrchnosť, čo je toľko, ako najväčšia obmedzenosť. Na koho ešte dnes zaúčinkuje hlúpy smiech duchovne obmedzených, ten sám nie je nič hoden. Takým patria Kristove slová: ,,Nechaj predsa mŕtvych, nech pochovávajú svojich mŕtvych!" Lebo kto je duchovne hluchý a slepý, je vlastne ako duchovné mŕtvy!“

 

V prvom rade verte Bohu, potom sebe, a nakoniec až ľudom...

 

 

 
Ján Anton Sloboda - Sviatok Žiariacej Hviezdy. - 29.12.2011
 
 
Nič nedá človeku toľko, v akejkoľvek oblasti, ako Slovo od Boha!

Prednáška od Pána IMANUELA ABDRUSHINA:
 

Slavnost Zářící Hvězdy.
(29. prosince 1931)

 

Svatá touha vzplanula ve vesmíru! Dostává podobu zářících červánků! Radujte se, duchové, kterým dobrotivost Boha dovolila dospět k velké očistě! Budujte království Boží, které má nyní obsáhnout celé stvoření. Jásejte, neboť ten den nadešel! Den, v němž svaté Světlo vzplane pro všechny, kteří nyní obstojí v čistotě před trůnem soudu.

Pro všechny ostatní je to záhuba ve tmě a ve spárech všeho zla, které se musí nyní samo roztrhat na kusy podle nezměnitelné vůle Boha, který jest Pánem nebe a světů.

Radujte se vy, kteří již nemusíte prodlévat v temnotě, nýbrž smíte spatřit Světlo. Přišla k vám spása, aby vás zachránila! Děkovná modlitba stoupá ke cti Boží! Neboť On to jest, kdo vás svou silou osvobozuje, kdo vám dovoluje probudit se k novému životu, který znamená pro vás radost, štěstí.

S tímto probuzením rozkvétají současně dary, které jsem mohl dát povolaným. Avšak rozkvétají pouze u těch, kteří se ochotně podvolili duchovní přípravě, neboť jen když se povolaný duševně upne na svůj vysoký cíl, jen to může v této době způsobit, že semeno zakoření, což je nutné k hrubohmotnému působení. Kdo byl povrchní, kdo se příliš ztratil v duševně pohodlném vyčkávání a vždy chtěl vidět jen z vnějška přicházející dění jako okamžik začátku, který je pro něho vhodný, ten nedával příležitost k zakořenění a semeno muselo v této nečinnosti v něm zlenivět.

Tak se to projevuje nyní všechno viditelně v tomto hrubohmotném světě. Tím se naplňuje na vás, co jste v sobě skutečně nesli. Tak se nyní samočinně odděluje pravé od nepravého! Líní rychle odpadnou, zatímco druzí, uvědomujíce si své dary, chvátají vpřed v radostiplné síle, neboť nyní pozemsky nastupuje den svatého Světla!

Zničeno bude dosavadní špatné dílo, které si pozemský člověk vytvořil a namáhavě vybudoval rozumem. A jeho trosky pohřbí pod sebou stavitele v rychlém vyrovnání zpětného Bohem chtěného působení!

Slovo, které vám dávám, je živoucí! Spěje rychle odtud do všech světů; jakmile je vyslovím, získává formu, láme každý odpor, přetváří a nově probouzí, buduje říši Boha v celém stvoření!

Jedno splňování svaté vůle Boží stíhá druhé. Svatá síla Světla obepíná celé stvoření. Čerpejte z toho sílu vy, kteří chcete jít se mnou. Kruh se uzavřel! Bude použito takových činů, které na cestě zdolají a odstraní poslední hrubohmotné odbočky, kterých zneužívala vláda temna, a vymýtí všechno, co neusiluje ke Světlu.

Budete to smět ještě jednou poznat, až se později ohlédnete zpět, až budete chtít – vzdáleni od této země – vstoupit do ráje. Pak budete zděšeni před velikostí Boha ještě jednou prožívat vědomě vše, čeho se vám dostávalo v těchto dnech soudu a co smíte již dnes držet v rukách díky milosti Boží, aniž si to uvědomujete.

Staňte se svobodnými, neboť Bohu je milá jen služba lidí, kteří jsou vnitřně svobodni! Z vlastního přesvědčení přinášejte v budoucnosti své chvalozpěvy, projevujte svým způsobem žití dík za všechnu milost! V každém okamžiku vám byla dávána příležitost dokázat, jak pevně je ve vás zakořeněno uctívání Boha.

Být svobodným však zavazuje. Ve věrném plnění povinností spočívá hrdost svobodného člověka, jeho vysoká cena, svoboda sama. Tím uctíváte Boha, který vám dal všechno. Buďte si proto vždy vědomi velkého díla, které leží před vámi: Výstavba království Božího zde na zemi! Zralost vašeho ducha musí již nyní působit ve hmotnosti! Dnes dostáváte k tomu sílu! Neboť já vám otevírám svým Slovem cestu ke světlé říši Boží! Následujte přikázání, které spočívá ve slovech, tím splníte také vůli Boha, jeho zákon.

Nemyslete si, že jste něco získali, když přicházíte k této slavnosti a účastníte se dějů, aniž se při tom zachvívá vaše duše. Odejdete prázdní, jestliže vás vaše touha nenutí plnit nejvyšší vůli Boží. Očekáváte-li však pokorně ve vroucí prosbě svého ducha milost Boha, pak vezmete s sebou na cestu z oné síly, kterou Bůh vnořil do mne pro blaho světa.

Vedu vás do jeho světlých říší svým Slovem, jakmile je chcete následovat a jsouce přesvědčeni o jeho Pravdě podle něho žijete! V tomto přesvědčení sílí zachvívání vašich duchů, které vás mocně nese vzhůru, jsouc přitahováno Světlem.

Otevřete své duše! Dovolte dnes paprskům vniknout do vás, abyste budovali všechno, co se ještě správně zachvívá v Božských zákonech tohoto stvoření! Využijte tohoto dne, především této slavnosti k tomu, aby všechno, k čemu potřebujete síly, bylo ke spáse vaší i lidstva.

Vznešeně a mocně se již zachvívá Světlo nad vámi a kolem vás. Čerpejte z něho, jak mohou čerpat jen žíznivé duše, nenechte ani okamžik nevyužitý, neboť všichni, kteří jsou uzavřeni ať už z lenosti nebo jen pozemskými myšlenkami, musí odejít prázdní, nehledě na bohatství, které je obklopuje.

Záleží jedině na vás, kdy budete moci slavit opravdové vzkříšení. Záleží však také na vás, jestliže se budete muset zřítit, abyste už nikdy nemohli vstát a museli v tisíceronásobných mukách mnohaletého rozkladu ztratit namáhavě získanou duchovní osobnost. Seberte své síly, zaměřte celé své chtění na jediný cíl, vzhůru ke Světlu, neboť nyní začíná pro lidstvo poslední vážný boj. Se železnou silou bude rozbita každá lidská domýšlivost, aby mohla vyniknout pokora, která jediná vede k milosti Boží.

A bez této milosti nemůžete obstát. Ani jeden mezi vámi není tak spravedlivý, aby milost nepotřeboval. Proste proto v modlitbě a připravte se ke vzkříšení svého ducha, abyste mohli působit a přinášet požehnání v hodině zmatku.

Svátek Zářící Hvězdy bude v budoucnu radostně vítán, poněvadž bude díkem za hodinu osvobození od tlaku zla, na něž bude vzpomínáno v pokorném pohledu k Bohu, neboť osvobození bude způsobeno silou všemocného Boha, který vám tak viditelně pomůže.

Síla Zářící Hvězdy bude působit neomylně. Nebude přitom platit, že si člověk o sobě myslí, že stojí správně ve vůli Boha a plní věrně zákony ve stvoření, jakmile to skutečně stejným způsobem nebude viděno ze Světla. V této věci víra člověka sama o sobě mu nedává žádnou záruku, že je také správné to, co vymyslel jako neporušitelné nebo co přijal jako nesporné učení.

Paprsek Hvězdy se neptá po dobré víře lidí jako takové, ani po naukách, které přijali, nýbrž působí neposunutelně v zákonu Pána! A co před ním nemůže plně obstát v jeho Světle, to vyhladí, pohltí a spálí všemocnou silou, kterou do něho vložil Bůh. V tom konečně nyní veškeré lidstvo pozná, kde je Pravda, neboť všechno ostatní se zhroutí samo v sobě.

Radujte se proto vy, kteří jste do sebe přijali mé Poselství, neboť vám zaslíbilo vítězství a přinese mír.

Připravte se nyní, lidé, abyste pomáhali, abyste na nové zemi budovali také nové království! Království Boží tisíce let, v němž zlo a temno nenaleznou již žádný prostor!

Následujte mne jak v myšlení, tak ve slovech a v činu! Až ke svatému vítězství Světla také na zemi.

Váš život, vaše jednání budiž Bohu ke cti, budiž díkem naplněný chvalozpěv, který bude jásavě stoupat ke stupňům trůnu.

 
 
 
Ján Anton Sloboda - Slovo od Boha. - 18.12.2011
 
 

Slovo od Boha je tou najväčšou pomocou pre ľudí. Nad toto Slovo, túto Múdrosť, niet väčšieho slova, niet väčšej múdrosti. Všetko razom musí ustúpiť do úzadia, všetka ľudská dovednosť, nakoľko múdrosť od Boha, je tou najväčšou múdrosťou, o ktorú sa musí opierať celé stvorenie, pokiaľ chce správne napredovať, nevynímajúc aj ľudstvo tejto Zeme, nakoľko to Slovo, nesie v seba zákony a rady od Boha, teda nesie v sebe tu pravú službu pre Boha.

Nakoniec zostane len Slovo od Boha!  Všetko sa rozplynie, všetko zanikne, čo nebolo v súlade zo Slovom od Boha, lebo niet väčšej múdrosti, a nikdy ani nebude, nad to Slovo, ktoré ľudom priniesli samotní Synovia Boha -  Ježiš a Imanuel.  

Ľudstvo ma preto len jednu šancu a nádej, že sa podriadi Slovu, a začne žiť podľa Slova, nie zajtra, ale dnes, čo mu bude zárukou večného života, v ríši ducha, v Raji, čo mu konečne zaručí aj radostní život na tejto planéte.

 

,, Kdo nechce plnit, kdo se nechce sám namáhat a zápasit sám o sebe, ten není také hoden žádné pomoci!

Jen v poctivém zápase a v námaze dostaví se pomoc v síle, jinak ne. Jen v zápase, v činu otevírá se každý člověk správným způsobem, takže síla a tím i pomoc může k němu proudit.

Síla jest pomoc, jestliže ji zhodnotí, tedy použije! Nikdy však jinak, než ve svých skutcích! Lidé mají se změnit a pak mají přijít, ale nemají přicházet, aby se nechali změnit.

Jak se člověk má změnit, co má při tom dělat, je přesně vysvětleno v mém Poselství!

Chce-li to v něm hledat, také to najde, v každém případě! V žádných životních otázkách nenechá mé Slovo hledajícího bez vysvětlení, ať je to cokoliv.

Kdo se přichází ptát, ten neporozuměl Poselství, ten nepátral v něm dost hluboko a opravdově. A ten to také se svým hledáním nemyslí vážně. Nenamáhá se tak, jak by měl, aby mu mohlo být pomoženo. Proto také musí marně čekati na pomoc.

Vy, kteří si říkáte hledající, vezměte si to k srdci! Najdete v tom pro čilost svého ducha měřítko, které vás nemůže zmýlit.

Tázati se jest jen pohodlnost těch, kteří sami mají Poselství v rukou. Takový člověk nehýbá se dostatečně, jinak by se neměl nač tázat.

Hledáte-li, tedy musíte nalézt, co pro sebe potřebujete! Ale hledat, tedy namáhat se, musíte už sami.

A v námaze najdete již duchovní prožití, kterého potřebujete, chcete-li mít pro sebe užitek z mého Slova! Neboť kdybych vám také všechny vaše otázky ustavičně objasňoval, kdybych každého člověka učil sto let, nemohl by mít z toho užitek, poněvadž by pak přesto nic neprožil!

V trvalém usilování kupředu, v dychtivosti vědění, nemůže dosáhnouti prožití toho, co se učí! Každé naučené slovo musí se nejdříve stát činem! Pouze v činnosti, i když je to jen duchovní, může každou jednotlivost učinit svým vlastnictvím.

Z tohoto důvodu nemá smyslu chtít ode mne slyšet stále nové a nové. Řekl jsem již dost, tak mnoho, že celé vaše pozemské bytí nestačí k tomu, abyste to, co bylo řečeno, také v sobě uskutečnili, tím méně zevně!

Jednejte přece nejdříve podle toho, co jsem vám až dosud řekl! To se však zdráháte, domnívajíce se, že chcete nejdříve zvědět mnohem víc, možno-li všechno, dřív než učiníte sami skutečný začátek.

Při tom máte vždy co dělat, abyste tomu novému porozuměli. K prožití toho, co bylo již řečeno, nezbývá vám čas. A tak zameškáváte všechno!

Zanechte této honby po novém; vždyť můžete začít jen s malým, chcete-li všechno splnit tak, jak to musí být.

V tomto celém stvoření není žádného splnění bez začátku! Teprve za tímto začátkem následuje stálý vzrůst, který žene do květu a plodů, které opět v sobě nesou nové bytí.

Tak, jak se vy nyní jevíte, může se vám stát jako pozemskému tělu, které musí zlenivět, je-li přesyceno! Jinak to není ani možné. Jen svěže začít, pokorně, a pak teprve zvolna, ale jistě kupředu ve vědění!

Jinak nedosáhnete ničeho, poněvadž všechno, co je v Poselství, je pro pozemské lidstvo nové, i když se vám v něm zdá být mnohé známé. Avšak vypadá to jen tak, poněvadž se to snažíte obcházet příliš povrchně.

Jestliže to správně pozorujete v horlivém snažení čilého ducha, je vám to nové!

Hněte se jen sami a nechoďte hned s otázkami o tom, co vám překáží a co vás tíží a čím toho času trpíte. Přijměte nejdříve správně mé Slovo, snažte se je v sobě prožít, pak se jistě všechno obrátí!

Proto se ostře pozorujte, dívejte se před sebe, abyste byli schopni ve službě odložiti sklon k sobeckým přáním, čehož přirozeně dosáhnete teprve tehdy, když dokážete poznati tuto pro vás osudnou chybu.

Není to těžké, jakmile se pozorujete ze stanoviska slova Poselství s neúprosností, již každý vážně hledající a po světlých výšinách toužící musí sám použít proti sobě, myslí-li své hledání a své usilování také opravdově.

To je ten první nejtěžší krok; neboť ve splnění pak všechny ostatní budou lehčí. Spojte sílu s odvahou a učiňte tento první krok, pak najdete pomoc všude, aniž byste museli o ni ještě zvlášť prosit.

Pak poznáte, že máte svému Bohu vzdávati jen dík a vždy opět jen dík, zatím co všechny prosby stanou se samy sebou bezpředmětné. Jděte a jednejte tak, aby mezi vámi brzy zavládl mír a radost.“ Citát bol použitý z Poselství Dozníva - prednáška: Propast vlastních přání.

 
Ján Anton Sloboda: Spomienka. - 4.12.2011
 
 

 

Trinásť pozemských rokov ubehlo odvtedy, keď túto Zem opustila pani Makedonová. Odišla v úplnej tichosti, kedy to nikto nečakal, hoci sama napísala vo Večných zákonoch 1, že Zem opustí predčasne. Preto je na mieste, aby sme si pripomenuli, že čo bolo jej poslaným tu na Zemi, pred Veľkou očistou Zeme:

 

*Napísať Nové evanjelium - Večné zákony 1, 2, 3.

 

*Otvoriť Zjavenie Jána, Tretie Fatimské proroctvo, proroctvo Izaiáša v zmysle Pravdy.

 

*Poukázať na zdroj Pravdy - Posolstvo Grálu, ktoré je Božím Slovom a knihou súdu.

 

*Počať a porodiť Syna Boha Imanuela.

 

*Pripraviť svoj ľud na Veľký Boží Súd.

 

Čiže z toho všetkého je jasné, že to čo mala naplniť, pred Veľkou očistou Zeme, čoho vrcholom bolo narodenie IMANUELA koncom novembra 1998, bolo naplnené ňou do bodky.

 

Samozrejme, že jej úloha sa tu na Zemi tým nekončí, ta bude pokračovať po prvej Veľkej očiste Zeme, keď sa navráti späť na túto Zem, do zeme, ktorá bola Bohom pre vyvolených už dávno zasľúbená, kde bude pozemské pôsobisko Syna Človeka Imanuela. Preto si pripomeňme, že čo nám odkázala aj v tejto veci pani Makedonová:

 

,,Mali ste nejakú víziu o tom, ako bude vyzerať Zem, keď sa na ňu vrátite?

 

Áno. Vrátim sa spočiatku sama, bez Imanuela. Najprv budú zosadení na Zem najvyšší duchovia, ktorí si pred očistou riadne plnili poslanie. Až keď sa prispôsobia novým podmienkam a prebudia si zastretú pamäť, pripravia sa na vedenie vyvoleného národa. Mala som takúto vidinu:

 

Odrazu som stála pred obrovskou budovou v tvare kocky, ktorá mala porozbíjané okná a opadanú celú omietku. Pomyslela som si, že tu bola určite poriadna vojna. Keď som si prezrela okolie, uvedomila som si, že som tu sama, že nevidím nijaké stromy, vtáky ani hmyz, iba čerstvú burinu. Farba zeme bola akási červená a aj burina bola iná, akú som nepoznala. Napadlo ma, že som sa nachádzala v nejakej južnej krajine a že to spustošenie spôsobila asi katastrofa, ktorú určite predchádzala vojna.

 

Obišla som časť budovy a všimla som si, že na niektorých miestach múru sa zachovali akési orientálne ornamenty. Keď som žiadne zviera, ani človeka nezbadala, napadlo ma pozrieť sa hore. Neďaleko na obrovskom kopci stálo zopár ľudí a mávali mi, aby som šla k nim. Boli veselí a šťastní, že som ich zbadala.

 

Až neskôr, po prečítaní Biblie som pochopila, že som videla Jeruzalem a vrch Sion. Cítila som, že som tam bola akoby vysadená zhora, doslova postavená pred zničenú budovu chrámu. Úplne som stratila pamäť, nespomenula som si na svoje deti, ani na Imanuela. To vraj preto, lebo som bola dlhší čas mimo Zeme.

 

Pri návrate sa môj duch bude znova postupne rozpomínať. Imanuel bude zosadený až vtedy, keď ma najprv vyšší duchovia a potom aj ľudia z vyvoleného národa spoznajú ako jeho matku a spomenú si na cieľ jeho príchodu."

 

Pani Makedonová hovorila vždy priamo a jasne, lebo vedela, že tým ponúka poslednú pomoc od Boha pre ľudí, ktorí v podvedomí presne nato čakali, a len čo prehovorila, tak ihneď s radosťou po tom siahli. Len koľkým to do dnešných dní ostalo, tak to je už o inom...

Kto chcel, tak počul jej volanie a vzpriamil sa, narovnal a mal možnosť pozrieť sa Pravde do tváre, a zaujať jasné a konečné stanovisko, teda žiadna výhovorka v čase očisty nikomu nepomôže. Každý mal možnosť výberu, bez ohľadu na všetky okolnosti, ktoré tým nastali.

Odišla teda v úplnej tichosti, ale povedala aj, že sa navráti späť, keď pôda bude nato vhodná a pripravená, aby sa mohol navrátiť aj sám IMANUEL.

Preto dnes, keď ubehlo trinásť pozemských rokov od jej odchodu vravím a verím, že budem smieť povedať pani Makedonovej „ďakujem“, lebo som to nestihol...

 
Ján Anton Sloboda - Ľudom vždy chýbalo... 3.10.2011
 
 
Ľudom vždy chýbalo pravé a skutočné presvedčenie, preto sa už neraz ukázalo u nejedného, že ako to naozaj myslel, či ozaj vážne, alebo len povrchne, teda len na úrovni viery, bez silného a nezlomného presvedčenia. Preto jasným príkladom o tom je aj to, že ako nejeden odpadol od Večných zákonov, od jej pisateľky, prestal im veriť, lebo príčina bola vždy jedná a ta istá, nemal v sebe presvedčenie, len vieru, vieru, ktorá ak nesplnila jeho očakávania, samozrejme v zmysle toho jeho, tak ihneď odpadla, stala sa neverou, doprevádzaná nepriateľstvom, ohováraním..., teda všetko už potom nieslo znak víťazstva temna v jeho prípade.

Áno, nejeden odpadol, prestal veriť, dokonca nastúpil na cestu ohovárania, lebo zrazu zistil, že ak on pri niečom nebol, pri zrode Imanuela, tak sa to ani nestalo podľa neho, veď on pri tom nebol, nechytil si, nevidel, neovoňal, teda začal tvrdiť, že si to ona vymyslela sama, preto tak dopadla, ako dopadla. Nie žeby sa radoval, pokiaľ naozaj bol presvedčený o poslaní p. Makedonovej, ale on urobil rýchly záver, v podobe odmietnutia a nastúpenia cesty tmy a pádu. Ale aj v tom bolo to veľké triedenie...Každý sa musel ukázať v tom pravom svetle, bez pretvárky, bez falše. Preto razom toľko nevercov a odpadlíkov, lebo oni skutočne nikdy neverili, len čakali, že či sa niečo stane, zadné dvierka, a keď sa nestalo, tak ihneď sa ukázali v tom pravom svetle, bez masky a falše, nakoľko ta rýchlo odpadla, a ostala len tvár, ktorá sa nedala schovať.

Ľudia vždy málo dbali, v drvivej väčšine, na to, aby sa snažili, skrze ducha, nie rozumom, pochopiť to, že kto im o niečom hovoril, čo sa týkalo mimozemských vecí, ktoré mali súvis s tými pozemskými. A tak to bolo aj v prípade narodenia Imanuela, v novembri 1998. Málo sa dbalo na slová o tom narodení, preto málo sa aj chápalo. A keď sa narodenie uskutočnilo, tak nik si to nevšimol, lebo bolo tak rýchle, ako samotný únos, že ani samo temno to nezbadalo. Preto potom to besniace prenasledovanie matky, lebo zlosť a nenávisť bola z ich strany ešte väčšia, že nedokázali zabrániť tomu pôrodu, a následne aj únosu.

Imanuel sa narodil tak, ako neraz o tom hovorila p. Makedonová. Teda jeho pozemský obal je uspôsobený už na novú dobu, pre Zem po Veľkej očiste, keď Zem bude krúžiť v oveľa vyšších výškach, samozrejme, že vždy pôjde ešte o hrubohmotnosť, bez obalu, ktorý ju urobí oveľa ľahšou. ,,Rozpukne, roztreskne sa zem, s rachotom rozprskne sa zem.“ Citát z proroctva od Izaiáša.

A kde je On teda teraz, rád by sa niekto opýtal....keď v Zjavení Jána sa píše: ,,Bude vzatý k Bohu a jeho trónu.“ Preto rád odpoviem protiotázkou: Kto vie, že kam siahal Boží trón v období narodenia Imanuela, teda v novembri 1998, nech odpovie...
 
 
Ján Anton Sloboda - K Sviatku Čistej Ľalie. 7.9.2011
 
 
88 pozemských rokov ubehlo odvtedy, keď bolo na Sviatok Čistej Ľalie, toto vyslovené Imanuelom Abdrushinom:
 

Vyslechněte zbožně hlas Imanuele:

Já jsem Alfa i Omega, První i Poslední, procházím stvořením, dávám vám Světlo a posiluji vás svou silou. Ze mne jste byli později stvořeni, neboť ze mne pochází život a život nesete v sobě, podobni zrnu v obilném klasu.

Všechno co jste, máte od pramene, a co jste s tím učinili? Dal jsem vám to, aby to rozkvétalo a sílilo ve vaší ruce. Zkřivíte-li v sobě mé chtění podle svého vlastního chtění, nebude se vám nikdy moci dostat požehnání. Jestliže si však osvojíte mou vůli jako svou vlastní, budete sklízet tisíceronásobný užitek.

Co již víte o zákonu? Co víte o tom, jak by mohl život sklízet své nejvyšší plody? Co víte o klíčení v živoucím Slově? Střípky, které lichotí vašim přáním, zlomky, kterých využíváte, jak se vám líbí, tak jste dosud sloužili. Že tomu tak bylo, způsobil váš druh. Chtějte nyní mou vůli.

Žaluji vás všechny a soudím vás, kteří žijete na zemi! A když si vyberu jen malý houfec, i z něho zůstane jen malá skupina; neboť nelze dopustit, aby to nesprávné, co chce svět a co zavrhlo Boha, vešlo do Říše míru. Svou silou vám přináším účinky všech sil a řídím také síly nebes.

A Světlo vám to zvěstuje v krátkém čase a lidé, kteří nevěří, se uleknou!

A naplní se zaslíbení proroka, že přijdu v oblacích a oni uvidí mé Jméno a poznají mě!

A vystavím vám chrám vašeho Boha a Pána zde na zemi a budu vaším Králem, který vás bude povždy spojovat se silou z Ducha, jestliže ponesete v sobě vůli ke vzestupu.

Přijďte a následujte mne, neboť jsem zde!

 
Ján Anton Sloboda - Vyvolený národ.   6.6.2011
 
 

,,Syn Člověka, poslušen věčných zákonů svého Všemoudrého Otce, zrodil se jako člověk mezi lidmi tohoto povolaného ( poz.: Nemeckého) národa. Musel projíti všemi zmatenými cestami, vší špínou a hloubkou pádu, aby mohl poznat jeho špatnost, která je Světlu cizí a tak jako první najít cestu ven z hlubin pádu lidského ducha.

V krátké době osvojil si všechno potřebné poznání a vystoupil ke splnění svého poslání.

Ale lidstvo padlo mnohem hlouběji než to mohlo být ze Světla očekáváno.

A byl to zase tak pečlivě připravovaný národ, který Božímu Vyslanci podal číši plnou rmutu a utrpení. Nepochopením, zlobou a nenávistí ztrpčil Jeho cestu až k zoufalství.

I tento povolaný národ selhal. Sám sebe vymazal z věčné knihy života a jde vstříc svému osudu.

Vůle Boží tak rozhodla. Všechna milost a ochrana, všechno požehnání a pomoc Božích pomocníků bude odejmuta velkému národu, který zradil své poslání a dána jinému, malému národu. Národu, který věren své tradici vždycky stát při pravdě Boží, pilně a věrně přijímá Slovo Pravdy, snaží se podle něho žít a tím se urychleně připravuje stát se vyvoleným národem služebníků Božích, kteří budou učiti všechny národy nové moudrosti ve Světle Pravdy.

Šťastný národ!“ Abdrushin – 18.duben 1937

 

Už dosť dlho panuje medzi niektorými názor, že istotne ide o národ Český. Ale je v tom veľký omyl, opäť jedná z chýb, ktorá sa snaží odvrátiť pozornosť od národa, ktorý sa stal vyvoleným národom.

 

Abdrushin – Odpovede na otázky – Krišnamurti, to čo sa tiež stratilo po odchode Abdrushina, ktoré bolo tiež upravené druhou rukou, ktoré mnoho napovedá o vyvolenom národe:

 

,, Čím dále bude pokračovat přicházející bída, tím častěji bude zaznívat volání po Synu Člověka, po jediném pomocníku v nouzi. Vždy mocněji se bude probouzeti touha po něm, až konečně v nejvyšším zoufalství pozná ho umírající Německo a obdrží jeho pomoc. Nestane-li se tak, nastane jen zánik a jiní povolaní vzniknou na místě těch, kdož zklamali. Takže vedení ke vzestupu lidstva nakonec může připadnout jinému národu, který ho jako vůdce zavolá. Neboť jen na něm závisí úspěch, ne na lidech, poněvadž jejich úloha a jejich povolání jest pouze v poznání tohoto vůdce!

 

Už dnes vieme, vďaka pani Makedonovej a jej Večným zákonom, že ide o národ Slovenský, lebo práve tento národ prijal ako fakt narodenie Imanuela, tesné pred veľkou očistou Zeme, čo je v súlade s tým, že čo píše Pán Abdrushin aj v odpovedí na otázku o Krišnamurtim.

 

*Tu na Slovensku došlo k narodeniu Imamuela.

 

*Tu došlo k napísaniu Nového evanjelia – Večné zákony1,2,3.

 

*Tu pôsobili obidvaja služobníci Boha - matka Imanuela a Mojžiš, Mojžiš ešte stále tu je.

 

*Tu sa vtelilo najviac vyšších duchov, tak ako starovekých prorokov, Ježišových apoštolov, tak ako aj čistých duchov.

 

*Tu bola vytvorená pôda, aby došlo k najväčšej udalosti v dejinách ľudstva, k narodeniu Imanuela – kráľa Tisícročnej ríše, osloboditeľa a vodcu pre Nový zlatý vek.

 

Preto tešme sa tomu, že je to tak, lebo zrod sa uskutočnil, teda aj vyvolený národ povstal, aby smel slúžiť a pomáhať Imanuelovi pri výstavbe Tisícročnej ríše...

 

Večné zákony 3 – Tretie fatimské proroctvo:

,, Na Slovensku sa v roku l998 narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch svätý a Apokalypsou oznamovaný kráľ celosvetovej tisícročnej ríše. Slováci sa vďaka tomu, že vzíde z jeho národa, stali vyvoleným národom.“

 

III. kniha – prorok Izajáš –verš 60: ,,A tvoj ľud – všetko spravodliví (vyvolený národ) budú vládnuť krajinou naveky. Ten najmenší bude kmeňom, (malý Imanuel bude vodca) najdrobnejší, mocným národom. (Slováci – vyvoleným národom) Ja, Pán to v príhodnom čase urýchlim.


Verš 61: ,, Známy bude ich rod v národe a ich potomstvo medzi kmeňmi; všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich, že sú pokolením, ktoré požehnal Pán. (spomenú si, že vyvolení pochádzajú z nového pokolenia – zo Slovenska, ktoré prvé na svete prijalo Imanuela.)

 

A ešte niečo z Imanuelovho odkazu vyvolenému národu, ktorý pani Makedonová prijala 6.6.1998, a ktorý sa nachádza vo Večných zákonoch 2:

 

,, Boh  nás  zachráni

Imanuel  si  príde  po  vyvolených,  ktorí  napriek  ťažkostiam  budú  veriť  v  jeho  príchod.  Potom  zachráni  aj  mnoho  tých,  ktorí  sa  duchovne  prebudia  až  v  krízových  situáciách.

 

Pripravte  sabude  voda

Na  súd  nepotrebujete nič  iné,  iba  jednu  výzbroj  -  dostatočne  vyvinutého  ducha.  Preto  ho  nenechajte  spať  ani  leňošiť.  Súd  vyvrcholí  veľkou  vodou,  z  ktorej  bude  vyvolený  národ  zachránený  obrovskou  kozmickou  loďou. Preto  archa  opísaná v  mojom  sne  stála  na  vode  a  nie  na  pevnine.

 

Bežte,  ale  neutečte

Ponáhľajte  sa,  lebo  čas  na  duchovnú  premenu  sa  rapídne  skracuje.  Nezdržujte  sa  ničím  nepodstatným,  aby  ste  nezmeškali  svoj  odchod.

Neopúšťajte  svoje  rodisko,  vyvolený  národ  bude  zachránený  ako  prvý."

Pamätajme preto na to, že čo nám bolo svojho času odkázané Imanuelom, skrze Natáliu de Lemeny - Makedonovu!

 
Ján Anton Sloboda - Je dokonané!
 
 

Doznelo ,,Hosana", následne je Ježiš zrádzaný, mučený, posmievaný, a nakoniec ukrižovaný tými, ktorí už dlhý čas to pripravovali. Pravdu a Boha ozaj nemilovali, inak by tak nekonali, len po jednom bažili, aby hlásateľa Pravdy umlčali, aby tak nestratili moc nad ľuďmi.

 

Je dokonané!, to mohli všetci počuť, prizerajúc sa na tento zločin, na túto úkladnú vraždu. Brána raja, ktorá sa otvárala, sa zavrela. Veľká bolesť a smútok prebehla celým stvoreným, že až kam je schopná zájsť ľudská zlovôľa, kde BOH a cit už nemá miesta. Kde temno vládne, tam lásky a dobra už pomaly niet.

 

Len syčanie hadov bolo počuť, mysliac si, že víťazstvo je na ich strane. Ale Ježiš v tej chvíli stal ako víťaz, nebál sa položiť svoj život za Pravdu, ktorú hlásal. Nezlomilo ho nič a nikto. Ich prehra bola v tej chvíli dokonaná, a a oni to vedeli. Preto ten posmech pod krížom, lebo zúfalstvo a strach v nich a okolo nich sa začal ešte viac stupňovať.  Oni vedeli, že čo ich zato čaká, a predsa to urobili, mysliac si, že aspoň takto vyhrajú nad Bohom. Ale opak bol pravdou, zákony Boha pracujú s úplnou presnosťou, bezohľadne a neúprosné, nepýtajúc sa, či si niekto myslel, že bol v práve alebo nie, ale či to bolo v súlade zo zákonmi BOHA a s jeho vôľou! Preto ten strach ich tvárach. Preto to zúfalstvo a hrôza, lebo oni vedeli, čo ich bude už čoskoro očakávať. Preto aj to besné prenasledovanie, ktoré sa dialo potom, lebo strach, hrôza a zúfalstvo im nedalo už pokojné spať. A pokojný spánok neprichádzal...a neprichádza, len zúfalstvo, hrôza, strach a prehra v radoch tých, ktorí siahli na život Ježiša! To je ich výslužka, to je ich batoh, ktorý si nesú už dlhé veky, pokiaľ si svoju vinu nepriznali, pokiaľ si svoju vinu, tak ťažkú neodčinili.

 

Zelený štvrtok je dňom tej najväčšej zrady, a Veľký piatok je dňom úkladnej vraždy! A napriek tomuto faktu sa to oslavuje, už veľmi dlhý čas, ako Bohom chcene dianie. Ale opak je pravdou, ale to cirkevný svet nezaujíma, hlavná vec, že žije v tom veľkom omyle, že to tak bolo Bohom chcené...

 

Ľudstvo sa zvrhlo ešte viac, lebo verilo viac cirkvám ako Bohu. Preto blúdi a padá, lebo stále nechápe, že oslobodenie a vzostup nevedie skrze túto úkladnú vraždu Spasiteľa, ale len skrze Slovo, ktoré nám tu zanechal.

 


2000 rokov na nápravu stačilo, teraz prichádza veľké zúčtovanie pre každého...

 

 
Ján Anton Sloboda - Zánik Atlantídy   20.3.2011
 
 
Nech nám v dnešných, v tak prevratných časoch, keď Zem začína prechádzať premenou, bude zánik Atlantídy viac než výstrahou!
 

,,Každý sedmý den mluvili kněží k lidu, napomínali jej a zapřísahali, aby zanechal špatných cest, protože zkáza se nezadržitelně blíží.

 

Konečně již velká část lidu nemohla odporovat, že se nad námi stahuje skutečně něco strašného. Nevypadalo to, jako by se slunce zatemňovalo? Také počasí se změnilo, bylo chladněji, mnoho pršelo a uvnitř země se ozývalo temné dunění a rachocení. Ano, bylo to skutečně tak, jak říkali kněží: Atlantis byla zasvěcena zániku!

 

Část lidu již neopouštěla ve dne v noci místa, vyhrazená pro bohoslužby. Ječivě a naříkavě volali k bohům. Když jsem se ukázal, prosícíma rukama mi téměř strhli oděv z těla. Ale většina lidu nechtěla nic vědět o prošení a naříkání.

 

»Musíme-li přece zahynout, chceme svého života napřed ještě užít!«

 

Propukla taková touha po požitcích, jakou svět nikdy předtím, ale ani nikdy potom nezažil.

 

Nebylo neřesti, která by se nešířila. Nedbalo se již na žádný zákon. Každý si vzal, co se mu líbilo. Nikoho nebylo možno volat k zodpovědnosti. Mnoho erarierů se sice postavilo proti tomuto kalnému proudu, ale nebyli jednotní a neměli důvěru k vůdcům a přesvědčení, že by jejich námaha ještě nějak prospěla. Tísnivé zoufalství se vkradlo do našich kdysi tak hrdých řad.

 

Měsíc se přibližoval, svit slunce byl stále více mdlý a země duněla!

 

ČTYŘICET DVA  roků uplynulo a před námi byla lhůta jen něco přes sedm let. Mezi námi bylo mnoho lidí,  kteří tuto lhůtu nepovažovali za milost, ale za zostření trestu.

 

»Když už to má jednou nastat, proč tak dlouho čekat na něco, co je nevyhnutelné? Ať přijde zničení!«

 

Vím, že jsem ve snaze pomoci svému lidu směl odpykat mnoho svých hříchů, ale moje pokání bylo nepopsatelně těžké.

 

Jedné noci duněla země silněji než obvykle. Na podzemní dunění jsme si mezitím zvykli. Ve vzduchu byl zvláštní kouř. Vyběhli jsme ze svých obydlí. V dáli se rozlévala na obloze červená zář jako od ohromného požáru. Zář byla stále silnější a silnější!

 

Teď jsme spatřili příčinu: obě naše nejvyšší hory v blízkosti nás chrlily kamení a oheň a ničily rozsáhlé plochy země kolem. Také jedna hora uprostřed moře začala za několik nocí hořet a z jiných říší docházely stejné zprávy.

 

Co mohlo ještě přijít? Až do konce trvání Atlantidy již neustaly sopky ve své činnosti a během času docházelo i k náhlým přívalům vod. Zdálo se, jako by nezadržitelně se blížící měsíc přitahoval vody, takže se k němu zvedaly.

 

Ještě tři roky, ještě dva roky lhůty!

 

Naše údolí již neposkytovala obilí ani trávu. Všechno shnilo na stéblech. Dobytek neměl potravu a hynul slabostí. Co jsme měli jíst? Hladověli jsme. V moři hynuly ryby a ptáci padali mrtví ze vzduchu. Naši draci byli bez potravy jako my všichni, ale dovedli si pomoci. Loupili lidi, nejraději ženy a děti. Když jsme jim v tom chtěli bránit, chrlili oheň, zapalovali obydlí a svými mohutnými ohony odhazovali útočníky. Myslím, že mnozí lidé to dělali úplně stejně jako draci a zaháněli hlad jako oni.

 

ZAČAL POSLEDNÍ ROK.

 

Dožijeme jej do konce, nebo přijde zkáza dříve? Naši věštci říkali, že již jen několik měsíců nás dělí od srážky s měsícem.

 

Lid zuřil, užíval a vztekal se dál!

 

Nebylo jej možno udržet. Bohoslužebná místa osaměla. Ani lidé, kteří ve strachu a úzkostech bez přestání úpěli k Bohu, již nepřicházeli. Snad směli zemřít dřív, než nastala celá ta hrůza.

 

A pak přišel den, kdy se měsíc hrozivě rychle řítil na naši zemi!

 

Zdál se být krvavě červený a nesmírně veliký. Je to vůbec ještě měsíc, není to nějaká jiná žhavá hvězda? Všechny zachvátilo zděšení.

 

Teď, teď to musí nastat! Teď!

 

Na okamžik se zdálo, jako by se otřásala celá země, jako bychom se všichni dostali do žhavého proudu a pak - - všechno přišlo. Stejnou rychlostí se měsíc vzdaloval. Bylo možno zřetelně pozorovat, jak se vzdálenost mezi ním a námi opět zvětšuje.

 

Nezměrný jásavý výkřik stoupal k nebi! Lidé, kteří ještě před chvílí stáli celí zděšení upoutáni na svých místech a nemohli promluvit, tančili kolem v divoké radosti. Zachráněni, zachráněni! Zánik nebude! Věštci věštili špatně! Kněží lhali! Žijeme ještě a měsíc je pryč. Teď se i všechno ostatní rychle zlepší!

 

Tráva a zeliny opět vyrostou a poslouží za potravu zvířatům i lidem. Budeme moci utišit hlad. V Atlantidě nastane opět klid!

 

Všichni divoce křičeli jeden přes druhého a křik lidí téměř přehlušil dunění uvnitř země!

 

Vody se zvedly, jako by se chtěly vrhnout za měsícem, a země, na které jsme stáli, začala klesat. Ne, nebyla to mýlka: pevná země nezadržitelně klesala! Tam u moře již vlny zaplavovaly celé řady obydlí!

 

Náhle se nálada lidí změnila! Radostný křik se změnil ve výkřiky zoufalství a úzkosti. Pak se davy daly do pohybu. Všichni směřovali k horám. Bylo to však marné. Na naše nejvyšší hory jsme nemohli vystoupit, protože hořely. Ale ani jejich vrcholky by nás nemohly zachránit. Klesaly se vší ostatní zemí.

 

Nastala ještě i bouře, obloha byla temně černá a blesky šlehaly všemi směry! Pak padaly veliké kroupy a zraňovaly lidi i zvířata.

 

 

Den a noc trvala tato hrůza a pak byla Atlantis, pyšná, nádherná Atlantis, potopena..."

 

Prevzaté z knihy: Zaviate doby - Atlantída.

 

Ján Anton Sloboda - Vďakyvzdanie   26.2.2011

 
 
Táto prednáška od Pána ABDRUSHINA je pre mňa skutočným drahokamom, je pre mňa vždy spruhou, posilením, je pre mňa skutočným pokladom, tak ako celé dielo od Pána ABDRUSHINA, ktoré sa nachádza v Slove Pravdy, v Posolstve Grálu. Preto neprestajne vzdávam, ó tebe veľký a mocný Bože, veľkú úctu a vďaku, že k nám prišla záchrana, tesné pred Veľkou očistou Zeme, skrze Syna Človeka...
 

Díkůvzdání

 

S pocitem štěstí slavíte sklizeň bohaté úrody z vaší unavené pozemské půdy a nemyslíte přitom na to, že s plody, které jsou určeny k posílení a udržení vašeho pozemského těla, máte sklízet i plody ducha, které vás jednou ponesou vzhůru před bránu Ráje, jehož zář vám zvěstuje život ve věčném splňování.

Léto se svým požehnáním a téměř nevyčerpatelnou nádherou květů je za vámi, ale nyní se před vámi vine zlatá stezka Světla, na niž máte vstoupit a odvážně po ní kráčet kupředu. Je to zářivá cesta splnění, která vám přinese bohatší žeň než všechno to, co vám bylo až dosud darováno z milosti Světla. Až poznáte pravěčnost PÁNA, odhodíte od sebe všechnu váhavost a otálení a vyznáte:

„PANE, Tvá je Moc, Tobě jedinému sloužím!“

A stíny, které vám dosud kalily Světlo, ustoupí. Na shnilé půdě vašeho starého myšlení nedokážete postavit nic trvalého - zbořte to a slibte:

„PANE, kéž jen Tvé Slovo mě vede a provází, kéž jen Tvá Vůle osvětluje mou cestu a kéž žiji jen podle Tvého Zákona. Ty jsi Láska a Život věčný, z jehož úrodného semene jsem také já směl kdysi vzniknouti.

Chci stát ve Tvém Slově a přičinit se, aby Země byla osvobozena ode vší zátěže, která na ní spočívá i mou vlastní vinou. Aby tam, kde teď vládne smutek a malomyslnost, vše vítězně rozkvetlo v jásotu a věčné radosti.

Lidé se od Tebe odvrátili, ó PANE, protože se domnívali, že Tys je opustil.“

Vy pozemští lidé, sáhněte po duchovních darech, které vás hojně obklopují a slavte pozemskou žeň, kterou rozprostíráte před světlými stupni Všemohoucího a pak vroucně proste, aby vám bylo zachováno požehnání, které k vám tak bohatě dennodenně proudí. Žádné duchovní semínko není tak nepatrné, abyste se nemuseli o ně pečlivě starat a pěstovat je. Přinese vám světlé ovoce, jehož vůně bude šířit zvěst o milosti Tvůrce a daruje vám sílu k tomu, abyste obdělávali pozemskou půdu podle vůle jediného světového vládce. Až bude jednou všechen plevel vytrhán, všechny přebujelé popínavé rostliny odstraněny a až v nejjasnějším světle věčné Víry a věčné Pravdy zazáří květ díku, pokory a radosti, bude Země vyzvednuta na dráhu, kterou kdysi opustila. Štěstí, jásot a dík budou provázet její oběh podle zákonů, jimž se opět podrobí.

Jste splnění blíže, než si myslíte. Pevnou rukou nyní roztrhněte ve dví tu roušku, která vám brání v jasném výhledu kolem vás.

 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Zjavenie Jána   21.1.2011
 
 
 

Dnes je ďalší zo zaujímavých dátumov tohto roku, roku 2011, ktorý započal svoju históriu poriadne tvrdo, aby sa mohol zachrániť ten, ktorý ešte môže a má... Preto je na mieste, aby tu bolo odcitované niečo zo Zjavenia Jána. A keďže je dnes 21.1.2011, tak to bude z 21. kapitoly:

,,1Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. 2A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. 3A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.

5A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. 6A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. 7Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.“

 
Ján Anton Sloboda - Evanjelium podľa Jána   11.1.2011
 
 
Keďže dnes je veľmi zaujímavý dátum – 11.1.2011, keď v jednom dátume je päť jednotiek, tak by som rád uverejnil päť veľkých myšlienok z Evanjelia podľa Jána.

*Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To Svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.

*Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.

*Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.

*Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život. Ja som chlieb života.

*Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Želanie k Novému roku 2011   1.1.2011
 
 

Nech Pravda zvíťazí nad lžou

 

Láska nad závisťou a nenávisťou

 

Dobro nad zlom

 

Viera nad neverou

 

Mier nad vojnou

 

Pokoj nad nepokojom

 

Znalosť nad neznalosťou

 

Pochopenie nad nepochopením

 

Cit nad rozumom

 

Sloboda nad otroctvom...

 

S Božou pomocou sa to vždy podarí!

 

,,Ale uprostřed vřavy a rachotu zničení vznáší se Slovo! Vítězně táhne zeměmi, aby se ještě mohl zachrániti ten, kdo o to poctivě usiluje!

To je podmínka. Každý člověk se sám musí snažit poznat Slovo Páně jako jedinou záchranu. Nechá-li v pochybnostech přejíti kolem sebe tuto poslední možnost, aniž by jí využil, tu tento okamžik odejde, a nikdy se nevrátí. Možnost najít spásu jest na věky ztracena.

Záchrany, spásy dostává se mu jedině ve Slově, které musí přijmout. Žitím podle něj osvobodí se ode všech pout, které neznalostí a zkřivením skutečných pojmů táhnou ho dolů.“ ABDRUSHIN - Záchrana! Spása! (1937)

 

 
Ján Anton Sloboda - Sviatok Žiariacej Hviezdy   29.12.2010
 
 
 
 


Slavnost Zářící Hvězdy.

(Poslední Slavnost Pánova na Zemi – 29.12.1937)

„Ježíš měl jen jednoho zrádce, já jich mám však sto!“

Třídění je dokončeno! Všichni, kdož byli schopni porušit přísahu, museli odejít, aby stáhli za sebou ještě ty, kteří byli shledáni vlažnými nebo polovičatými, kteří nikdy nemohli Slovu poskytnout pravou půdu.

Museli odejít a že padali do temna, mohl poznat každý podle způsobu, jímž se jejich odchod udál. Nebylo v něm nic šlechetného, neboť temno nemůže být šlechetné.

Jeden každý se musel ukázat takovým, jakým skutečně je! V tom spočívalo naplnění a rozhodnutí. A oni to učinili.

Avšak právě to, jak to udělali, svědčilo znovu jak o pravdivosti mých slov v Poselství, tak také o tom, že temno musí sloužit konec konců nyní Světlu. Dokonce i ve svém špatném chtění. Tak stali se odpadlíci proti své vůli svědky mého Slova.

Třebaže je tato cesta i pro mne plná utrpení, přece mi přináší osvobození, jak mnozí mezi vámi, kteří jste zůstali Světlu věrni, mohli sami dosti zřetelně vycítit.

Ani jeden z odpadlíků by nesměl vstoupit do nové duchovní země v hodině, která je určena Bohem a která má být první hodinou Jeho říše. Půda pro to musela být již předem očistěna.

Co nyní přijde, prožije jeden každý sám a pozná v tom ruku Boží. Nikdo nezůstane na pochybách, kde hledat Světlo.

Více vám dnes nemám co říci. Nezapomeňte však nikdy, že já jsem přišel k vám a nevyšel jsem z vás!

Nepokoušejte se mne soudit podle lidských měřítek; bylo by to nesprávné již proto, že jsou tak velice v mnohém pokřivena a nedají se již sjednotit s vůlí Boha ani s pravými Božími zákony. Z toho důvodu musíte shledávat na mně leccos nepochopitelným až do doby, kdy budete moci opět nalézt cestu k porozumění.

Přicházím ze Světla a do svého pozemského úkolu vkládám veškeré své myšlení a jednání, jež odpovídá mému druhu, nikoli vašemu. Váš druh nechce mému rozumět v mnohých věcech. Avšak ne já, nýbrž vy, pozemští lidé, se v tom musíte změnit, neboť jste se ve skutečnosti již dávno odvrátili od Boha, ačkoli máte v ústech často Jeho přesvaté jméno.

Učitelem vám v tom bude vaše vlastní prožívání! Pak konečně poznáte, že nikoli já se musím řídit podle vašeho rozumu a vašeho názoru, abyste mě uznali, nýbrž že vy se musíte učit řídit se podle mne.

Přicházím od Otce, stvořitele a majitele této země se vším, co se na ní nachází, jako Jeho Syn a zmocněnec, abych od vás požadoval vyúčtování z jeho majetku, aby tento vám mohl být opět očistěný svěřen k další správě, kterou budete vykonávat podle vůle Boha. Proto nemohu jinak jednat nebo myslit.

Již jednou jsem řekl: Moje cesta není vaší cestou! To však pochopí lidé v plném rozsahu asi teprve tehdy, až již nebudou prodlévat na zemi. Vy jste tomu ještě příliš vzdálení.

Přesto mají a smějí ti, kteří v očistných bouřích zůstali věrni, přijímat dnes veškerá požehnání, která Světlo poskytuje.

Přijměte je v pokoře, aby vám to mohlo být k užitku!

 

„Poslyšte mou modlitbu a nechte ji proudit svým duchem!“

 

Pane! Ty Jediný, Všemocný, Vševědoucí Bože, můj Otče! V nepochopitelné dobrotě své Moudrosti jsi mě přivedl na zemi, aby Tvé působení vykvetlo na půdě, která bude očistěna od vypočítavosti všech vlastních přání ješitných pozemských lidí a od veškeré polovičatosti pozemských požadavků.

Třebaže se mi často zdála strastiplnou cesta, kterou jsem přitom měl jít, neboť rozum pozemského člověka nemohl pochopit mé jednání a myšlení a označoval za nesprávné, co neodpovídalo jejich smýšlení, přece vím, že Tvá Moudrost určuje láskyplně mé cesty!

Ó Otče, nikdy Ti nebudu moci vzdát ve svém díle zde na zemi takový dík, jaký jsi mohl právem ode mne očekávat, neboť lidé se nenaučí dívat se úplně jinak na můj druh než na svůj. Všichni mě chtějí posuzovat podle toho měřítka, jaké si sami vytvořili ve svém pokřiveném rozumu.

Zapomínají, nebo nechtějí pochopit, že země patří Tobě se vším, co je na ní, že oni sami jsou jen hosty, jen Tvými hosty, ne však majiteli.

Proto ve své Moudrosti chceš nyní vytvořit, před počátkem nové doby, nejprve takovou půdu, jaká je vhodná a patří ke Tvému království, na jaké Tvému Slovu vzejde přebohaté ovoce a jaká musí přinést svatý mír.

Tobě budiž dík, ó Otče, nyní a provždy, po všechny věky, za tuto velikou pomoc! Ty sám vybuduješ na zemi dílo, kvůli němuž jsi mě seslal, jak bylo zaslíbeno!

Amen.

Poslední slova:

„Nyní jděte a prožívejte! Již vám nemám co říci!“

 

Niektorí, ktorí už neveria v opätovný príchod Imanuela, radi poukazujú práve na jednu vetu, z tejto Poslednej Pánovej Slávnosti, v deň Žiariacej Hviezdy:

 

,, Tobě budiž dík, ó Otče, nyní a provždy, po všechny věky, za tuto velikou pomoc! Ty sám vybuduješ na zemi dílo, kvůli němuž jsi mě seslal, jak bylo zaslíbeno!“

 

Práve z tejto jednej vety vychádzajú, hoci opäť nechápu, že Boh Otec už dávno určil, že kto to bude, a pod koho velením bude vystavaná Tisícročná ríša. Ako vznikol tento omyl, nie je až také ťažké pochopiť.

Ide o druhý príchod Abdrushinov, ako príchod Ducha Pravdy, ktorého zasľúbil jediné Syn Boží Ježiš, z dôvodu Jeho predčasného odchodu z tejto Zeme, a ktoré je zaznamenané jedine v Evanjeliu podľa Jána. Nikde inde v Biblii o tom zmienku nenájdete. Preto si ho pripomeňme:

Ján 16/5-15: ,,5Ale teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma neopýta: Kam ideš? 6Ale že som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. 7Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. 8A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; 9o hriechu, že neveria vo mňa; 10o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; 11a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. 13Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“

V celom tomto poukaze na príchod Ducha Pravdy niet ani zmienka o výstavbe Tisícročnej ríše, len o tom, že Duch Pravdy príde a poučí svet o hriechu, nevere a spravodlivosti, je jasné, že skrze slová, ktoré povie, o čom dosvedčujú tieto slová Ježiša, tak ako ich opísal Ján:

,,Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“

Čiže ak si to tak všetko zhrnieme, tak prídeme nato, že čo bolo úlohou príchodu Ducha Pravdy, tesné pred Veľkou očistou Zeme, priniesť Slovo od Boha, čo sa aj stalo, spísaným Posolstva Grálu, ktoré sa stalo pre celé ľudstvo, Slovom Pravdy a Súdu, Slovom Nového veku – Tisícročnej ríše.

A čo Veľký súd, Tisícročná ríša, tak kto ju potom vystavia, alebo, pod koho veleným bude vystavaná, možno by sa nejeden opýtal...

Odpoveď nám dáva či už Biblia – proroci, Ježiš, Zjavenie Jána, Posolstvo Grálu, a v neposlednom rade nové evanjelium – Večné zákony, ktoré spísala matka Imanuela, ako poslednú pomoc od Boha, tesné pred Veľkou očistou Zeme.

 

Tisícročná ríša + jej výstavba = IMANUEL

 

Záverom za všetko krátky citát od ABDRUSHINA - K svátku Čisté Lilie. ( 7.9.1933)

,,Žaluji vás všechny a soudím vás, kteří žijete na zemi! A když si vyberu jen malý houfec, i z něho zůstane jen malá skupina; neboť nelze dopustit, aby to nesprávné, co chce svět a co zavrhlo Boha, vešlo do Říše míru. Svou silou vám přináším účinky všech sil a řídím také síly nebes.

A Světlo vám to zvěstuje v krátkém čase a lidé, kteří nevěří, se uleknou!

A naplní se zaslíbení proroka, že přijdu v oblacích a oni uvidí mé Jméno a poznají mě!

A vystavím vám chrám vašeho Boha a Pána zde na zemi a budu vaším Králem, který vás bude povždy spojovat se silou z Ducha, jestliže ponesete v sobě vůli ke vzestupu.

Přijďte a následujte mne, neboť jsem zde!“

 

Skrze Slovo Boha prichádza k nám spása a záchrana, stačí preto tak malo, a predsa tak veľa, nasledovať to Slovo, porozumieť mu, žiť podľa Slova...

Želám všetkým ľudom dobrej vôle, veľa Svetla na ceste za skutočným šťastím, v nastávajúcom roku 2011.

 
Ján Anton Sloboda - Syn Boží   24.12.2010
 
 
,,Na prapočátku bylo Slovo a to Slovo bylo u Boha, neboť to Slovo byl Bůh sám.

+Jím jsou stvořeny všechny věci, bez Slova nebylo učiněno nic z toho, co bylo stvořeno.

+V něm byl Život a ten Život bylo Světlo. Světlo však byl Bůh sám.

+Slovo, Život, Světlo; tři výdechy Pravěčného! Světlo z Boha svítilo do temnot, ale temnoty je nepochopily.

Tu byl člověk jménem Jan, který byl poslán od Boha jako svědek, aby svědčil o tom Světle a aby tak byly oči temna otevřeny.

On sám nebyl tím Světlem. Měl pouze příkaz podat svědectví o Světle, o tom pravdivém Světle, které chtělo osvítit všechny lidi, kteří budou přicházet na tento svět.

Světlo bylo ve světě, neboť celý svět jím byl vytvořen - ale svět je nepoznal.

Temným stal se svět, protože neviděl Světlo. Tu poslal Bůh svého vrozeného Syna, aby temnoty osvítil.

Přišel na svět, ale lidé Ho nepřijali. Těm několika málo, kteří Ho poznali, dal však milost vidět Boha. Daroval jim Pravdu, aby na sobě mohli opět prožívat Boží zákony a mohli věřit v Boha.

Láska Boží sklonila se dolů k lidstvu. Stala se člověkem a pobývala mezi námi. Směli jsme pohlížet na její vznešenost, vznešenost vrozeného Syna Otcova, plnou milosti a pravdy. Z Jeho hojnosti jsme všichni přijímali milost za milostí.

Zákony Boží nám byly dány prostřednictvím Mojžíše. Ale lidé na ně zapomněli a kráčeli z temnoty do temnoty. Tu přinesl Ježíš Kristus, vrozený Syn Pravěčného, milost a Pravdu opět shůry na zem, aby se cesta lidstva rozjasnila.

Zvěstoval nám Boha. To nemohl vykonat žádný člověk. Nikdo Boha neviděl a ani ho neuvidí; vrozený syn, který přišel od Otce, mohl nám o Něm podat zvěst.

Odložil všechnu svoji nádheru, aby byl lidem blízký jako člověk. Svoji božskost nesl v sobě jako skrytý poklad, ale obal zahalující tento skvost byl příliš slabý. Vždy znovu jím pronikala vznešenost. Lidé viděli záři, která z Něho vycházela, ale nedbali jí. Cítili síly, které jako paprsky z něho pronikaly, ale nechtěli se dát poučit.

Jan, sluha Boží, viděl v okamžiku, kdy ho křtil na Jeho rozkaz, že se nad Ním vznáší holubice. Tu věděl, že Ježíš je vrozený Syn věčného Boha. A svědčil o Něm, ale bylo jen málo těch, kteří toto svědectví přijali.“
Evangelium Janovo.


Blíži sa čas Vianoc. Preto bezpochyby by k naším decembrovým spomienkam mala patriť udalosť s veľkým ,,U“, /tak ako je to vždy pri narodení Božích Synov na Zemi, Ježiša a Imanuela/, ktorá sa stala skutočnosťou pred 2000 rokmi. A tou je narodenie Božieho Syna Ježiša, Syna Svetla, ktorý sa musel stať človekom, aby priniesol ľudstvu najvzácnejší dar, ktorému sa žiadny iný nevyrovná. Tým darom je Slovo Božie, kvôli ktorému prišiel Syn Boží na túto stemnelú Zem, a pre ktorú sa nebál položiť svoj život, aby potvrdil, že to čo hlásal, je Pravda Božia.

Ukázal nám vo svojom Slove tu pravú službu Bohu, ktorá prináša to pravé šťastie v živote každého z nás, ale len vtedy, keď Slovo sa stane zároveň aj skutkom. Až vtedy dokazujeme tu pravú lásku, vernosť a pokoru Bohu.

V tú noc, keď sa Syn Boží Ježiš narodil, svietila nad malou maštaľkou v Betleheme obrovská hviezda, ktorá bola nabitá obrovskou silou, aby zvestovala celému svetu, že sa Mesiáš a Spasiteľ narodil.


Evanjelium podľa Lukáša: ,, I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni nebolo pre nich miesto.

A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľudom dobrej vôle.

Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Ponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si to v srdci. Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“


Takýto obraz tejto svätej udalosti je nám opísaný v evanjeliu, ktorý vystupuje pred naším duchovným zrakom. Udalosť, na ktorú ľudstvo dlho čakalo, ale predsa málo kto si to všimol. Ľudstvo bolo vždy zahľadené príliš do seba a nedbalo na znamenia, ktoré sa mu dostavalo v určitom čase. Ostalo vo väčšine, až na malé výnimky, hluché a slepé. Vždy to bola predsa len hŕstka verných, ktorá bola pripravená na takúto udalosť. Hoci veľakrát nešli správnou cestou, ale keď prišiel ten pravý čas spoznali ho a postavili sa na tu správnu stranu. Veď na to predsa prišli na túto Zem, niečo naplniť, čo BOHU sľúbili, a zároveň aj niečo si tým pádom odpykať.

V jednej známej vianočnej piesni sa spieva: ,, Tichá noc, svätá noc...“ Áno, bola to svätá noc, udalosť veľkého významu, ktorú si v tomto vianočnom čase pripomíname.

Preto želám všetkým ľudom dobrej vôle, aby skutočne prežili duchaplné Vianoce, na ktorý nadväzuje sviatok Žiariacej hviezdy.

Nech v našich dušiach zavládne veľká radosť, pokora a vďaka k Bohu, k nášmu Pánovi, nie len v tento čas, ale aj po všetky dni v roku, po celé naše bytie, ktoré by sme mali napĺňať vernou službou BOHU. Amen.
 

 
 
Ján Anton Sloboda - ABDRUSHIN   6.12.2010
 
 

ABDRUSHIN - K sviatku Čistej Ľalie.

( 7. septembra 1933 )

Vypočujte zbožne hlas Imanuela:

Ja som Alfa i Omega, Prví i Poslední, prechádzam stvorením, dávam vám Svetlo a posilňujem vás svojou silou. Zo mňa ste boli neskoršie stvorení, lebo zo mňa pochádza život a život nesiete v sebe, podobní zrnu v obilnom klase.

Všetko čo ste, mate od prameňa, a čo ste s tím urobili? Dal som vám to, aby to rozkvitlo a silnelo vo vašej ruke. Ak skrivíte v sebe moje chcenie podľa svojho vlastného chcenia, nebude sa vám nikdy môcť dostať požehnanie. Ak si však osvojíte moju vôľu ako svoju vlastnú, budete zožínať tisícnásobný úžitok.

Čo už viete o zákone? Čo viete o tom, ako by mohol život zožínať svoje najvyššie plody? Čo viete o klíčení v živúcom Slove? Čriepky, ktoré lichotia vaším želaniam, zlomky, ktorých využívate, ako sa vám páči, tak ste dosiaľ slúžili. Že tomu tak bolo, spôsobil váš druh. Chcite teraz moju vôľu.

Žalujem vás všetkých a súdim vás, ktorí žijete na zemi! A keď si vyberiem len malý húf, a z neho zostane len malá skupina, lebo nemožno dopustiť, aby to nesprávne, čo chce svet a čo zavrhlo Boha, vošlo do Ríše mieru. Svojou silou vám prinášam účinky všetkých síl a riadim takisto sily nebies.

A Svetlo vám to zvestuje v krátkom čase a ľudia, ktorí neveria, sa zľaknú!

A naplní sa zasľúbenie proroka, že prídem v oblakoch a oni uvidia moje Meno a poznajú ma!

A postavím vám chrám vášho BOHA a PÁNA tu na zemi a budem vašim Kráľom, ktorý vás bude navždy spojovať so silou Ducha, ak ponesiete v sebe vôľu k vzostupu.

Príďte a nasledujte ma, lebo som tu!      

ABDRUSHIN opustil túto Zem 6.12.1941.

69 pozemských rokov ubehlo odvtedy, keď zo Zeme odišiel v úplnej tichosti Syn Boha Otca - Imanuel Parsifal Abdrushin, keď bol v hodine odchodu obklopený len tými najvernejšími.

Ľudstvo opäť zlyhalo, (tak ako aj dnes opäť zlyháva, keď popiera alebo nič nechce vedieť o zrode Syna Svetla IMANUELA), a vôbec si neuvedomilo, že kto to vlastne prebýva v tom čase na Zemi. Len málokto spoznal v Abdrushinovi záchrancu a sudcu neskoršieho stvorenia, Syna BOHA Otca. Veď čo už mohol zažiť Syn Stvoriteľov na tak nepriateľskom území, kde temno vládne svojou rukou, kde ľudská domýšľavosť sa stala prekliatym ľudí.

Abdrushin zažil presné to isté, ako jeho brat Ježiš, väčšinou len nepriateľstvo a nedôveru. Zase len hŕstka bdelých dokázala spoznať v ňom zasľúbeného Pomocníka, Radcu, Boží meč, Sudcu, ktorého zasľúbil k pomoci sám Syn Boží Ježiš v tušení svojej blízkej a nevinnej smrti:


Ján 16 kap./ 7 - 15: ,, Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca k vám nepríde, ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde.

O hriechu, že neveria vo mňa.

O spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte.

O súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do ÚPLNEJ PRAVDY lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude vám zvestovať.“


Opakovali sa dejiny, ako pred 2000 rokmi. Ľudstvo svojho Záchrancu odmietlo, a tým Ho morálne zavraždilo, čo je podľa Božích zákonov totožné ako pri pozemskej smrti, a tak ide v ústrety svojmu osudu.

Preto ľudstvo boj sa hnevu Pánovho, lebo si odmietlo, a odmietaš zase, Syna Božieho! Veď Stvoriteľ vo svojej veľkej láske a spravodlivosti, vyslaním svojich Synov poslal sám seba, aby vyslobodil nás ľudí z moci temna, z pasce, do ktorej sme sa sami dostali, a dovolil nám tak návrat do duchovného domova.

Syn Svetla – Duch Pravdy – Imanuel Parsifal Abdrushin opustil túto Zem keď mal 66 rokov!, presné dvojnásobok rokov Ježišových.

Abdrushin, podobne ako Ježiš pred 2000rokmi, v tušení svojho blízkeho pozemského odchodu, ktoré bolo opäť predčasné, teda neukončené, odovzdal svoju štafetu v poslaní tej, ktorá mala byť poslednou pomocou pred veľkým súdom. Tou pomocou je poslanie Swanhildy - pani Makedonovej, tesne pred prvou veľkou očistou Zeme, ktorá sa vtelila do malého národa slovenského, deväť rokov po Abdrushinovom odchode zo Zeme.

„Teraz bude pre mnohých z vás lepšie zrozumiteľné, prečo teraz v hodine najsvätejších naplnení pôsobia Ruža a Ľalia na Zemi a že je nutná aj prítomnosť LABUTEJ PANNY z LABUTIEHO OSTROVA v určitom, k tomu pripravenom pozemskom tele, aby v zachvievaní nebola žiadna medzera.

Taká veľká je milosť Božia, že dáva vyvstať jednému zázraku za druhým, aby sa ľudstvu v tisícročnej ríši dostalo dokonalej pomoci!

Skloňte sa v pokore pred Jeho veľkou dobrotivosťou.“
Imanuel Abdrushin – Duchovne úrovne VI.

Dostali sme veľa, ale pramálo sme dali, preto napnime svoje sily, aby víťazstvo Svetla sme plné podporili.

Skloňme preto v tento čas svoje hlavy a ďakujme neprestajne Bohu, že akej milosti sa nám dostalo a dostáva. Lebo máme jedinečnú šancu ešte napraviť to, čo sme pokazili, a tak prejsť do novej doby, ktorú povedie pravý Kráľ a Vodca IMANUEL ABDRUSHIN, bez ktorého výstavba Tisícročnej ríše nie je možná. Šťastný to človek, ktorý bude mu smieť slúžiť, ochraňovať a pomáhať Jemu, jedinému a pravému Vládcovi z vôle Stvoriteľovej.

 
Ján Anton Sloboda - Pozemský odchod pani Makedonovej   4.12.2010
 
 

Dvanásť pozemských rokov je veľa alebo málo? Ak sa pozrieme z hľadiska pozemského, tak je to určite dosť, ale z hľadiska večnosti je to ako kvapka v mori, alebo zrniečko piesku na púšti.

Dnes ubehlo presne dvanásť pozemských rokov, keď odišla z tejto Zeme veľká osobnosť, ktorá pôsobila v národe slovenskom, pani Natália de Lemeny – Makedonová.

Prišla nato, aby naplnila proroctvá, ktoré zvestovali zrod Syna Človeka IMANUELA, ako jediného a pravého Kráľa Tisícročnej ríše z vôle Božej.


1.Proroctvo Izaiášove 7/14: ,, 14Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.“

2. Zjavenie Jána 12/1,2: ,, 1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach."

Zj.12/5:,, 5A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu."

3. Fatimské posolstvo: ,, 2. Na Slovensku sa v roku l998 narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch svätý a Apokalypsou oznamovaný kráľ celosvetovej tisícročnej ríše. Slováci sa vďaka tomu, že vzíde z jeho národa, stali vyvoleným národom."


Ďalšou jej úlohou bolo napísať skrátenu verziu Posolstva Grálu, Večné zákony 1, 2, 3, ako najnovšie Posolstvo od Syna Človeka Imanuela Abdrushina, ktorý ju sám pri jej poslaní viedol.

,,Okrem toho má moja kniha, pretože je skrátenou a jednoduchšou verziou Posolstva grálu, slúžiť tesne pred súdom ako náhrada pre tých, ktorí si ho už nestihnú prečítať. Obsahuje najaktuálnejšie a najdôležitejšie informácie od Imanuela -Abd-ru-shina.“ Večné zákony 2.

A všetko do bodky naplnila, tak ako BOHU sľúbila. Nekričala, nehádala sa, neurážala, ale všetko dávala z lásky, lebo jej poslanie a láska k Bohu bolo pre ňu samotnú prvoradé.

Nedbala na plané reči a útoky, ktoré boli hanebné a podlé, ale vždy podala pomocnú ruku tam, tam kde bolo treba.

Odišla v úplnej tichosti, ale len na chvíľku, lebo sa navráti späť, keď prejdú najväčšie bôle na Zemi.

 

,, Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.“ Zjavenie Jána.

 

Veď to predsa sľúbila, že ešte raz príde, aby poslanie úplne dokončila.

 

,,Podľa Biblie by ste mali počas tehotenstva alebo tesne pred pôrodom znášať strašné bolesti spôsobené Luciferom. Nebojíte sa? Alebo už viete, čo to bude?

Neviem, čo to má byť, ani sa na to nepýtam. Keby som to mala vopred vedieť, tak by mi to bolo oznámené. Mám iba nové pokolenie upozorniť na to, že nech by sa so mnou alebo s malým Imanuelom stalo čokoľvek, budeme vzkriesení a po očiste sa vrátime na Zem.“ Večné zákony 2.



Preto v tejto chvíli hovorím: Preveliká vďaka PANE za to všetko. Vďaka pani Natália.

Amen.

 
Ján Anton Sloboda - Sen   4.12.2010
 
 

Sen, ktorý som mal dnes nad ránom – 4.12.2010!

 

Na západe som si všimol, že je jeden žiarivý objekt na oblohe navyše. Mesiac v splne bol vľavo, napravo od neho bol svietiaci objekt, ktorý sa neustále zväčšoval, potom opäť mizol a zjavoval sa, stále dokola. Problém bol v tom, že  mraky sem tam clonili, aby ho bolo vidieť stále. Ten objekt sa správal tak, že sa postupne zväčšoval, vytvoril akúsi špirálu, zo štyrmi zahnutými ramenami, ktoré boli mierne zahnuté. Celý ten objekt sa točil v smere hodinových ručičiek.

 

Chcel som si to veľmi odfotiť, ale neustále mi v tom bránili mraky, alebo vždy sa niečo stalo. Raz mi niekto ukradol batoh, kde som mal aj foťak, našťastie sa mi lupiča podarilo chytiť. Zase raz keď už som to videl jasne, tak som zabudol batoh s foťakom na lavičke, takže som sa musel vrátiť poň, a keď už som ho mal v ruke, tak opäť tam boli mraky a opäť nebolo nič vidieť.  A hoci sa mi niečo podarilo nafotiť, tak vždy to nebolo ono, ale nevzdával som sa...

 

Odrazu som si všimol, že Mesiac už nie je na oblohe, ale na jeho mieste bolo Slnko. Čo bolo zvláštne, že počas tohto úkazu, ani Mesiac, ani Slnko, nemenili svoje miesto, stále ostávali na jednom mieste, v jednej rovine s tým objektom, ktorý pri plnom jase bol o niečo väčší ako Slnko a Mesiac. A v tom to prišlo, hoci opäť jeden chlapík mi v tom chcel zabrániť, aby sa mi to podarilo. Prv hovoril, že prečo sa takým niečím zapodievam, veď také niečo dnes nikoho nezaujíma. Vyzdvihoval silu peňazí, načo ja som mu odpovedal, že je to len obyčajný klam, že tu silu majú len vďaka ľudom, že nakoniec ide o papieriky a nič viac. Potom ešte sa mi snažil zacláňať, aby som nič nevidel, ale ja som ho predbehol, a v tom som to uvidel, odrazu s tých mrakov sa vytvorili dve obrovské pologule, ktoré boli k sebe obrátené oblou stranou. Ako keby vytvorili akýsi tunel, a medzi nimi bol ten žiarivý objekt, ktorý sa točil medzi nimi. Ja som si to odfotil a bol som šťastný, že sa mi také niečo podarilo zachytiť fotoaparátom. Ale v tom sa opäť niečo zmenilo, v tom tie dve veľké pologule z mrakov vytvorili dva obrovské trojuholníky, ktoré vytvorili pyramídu...a na vrchole bol tento žiarivý objekt, ktorý sa otáčal stále, v plnej kráse, s vysunutými ramenami, v smere hodinových ručičiek. A Slnko, to sa ani nepohlo, vždy bolo na tom istom mieste...

 

A ľudia? Nikto to nevidel, alebo nechcel vidieť, vždy ich niečo iné zaujímalo...

 

Matúš 24/37-39: ,,37Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; 38ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, 39a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna Človeka.“

 
Ján Anton Sloboda - Radujme sa...   28.11.2010
 
 

Radujme sa, veď Syn Boha IMANUEL sa pred 12. rokmi narodil!

 

Izaiáš 12. kapitola:

 

,,1Potom v ten deň povieš:

Ďakujem Ti, Hospodine, lebo - hoci si sa hneval na mňa - Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

 

2Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením.

 

3S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy.

 

4V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno.

 

5Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi.

 

6Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela!"

 

Preto ďakujme v tento tak významný deň Bohu, vzývajme ho a oslavujme, že nám spásu poslal, vo svojom Synovi IMANUELOVI!

 
Ján Anton Sloboda - Syn Človeka   24.11.2010
 
 

Vianoce nám rok čo rok pripomínajú narodenie Božieho Syna Ježiša na Zemi. Preto som rád, že tu na tejto stránke, tomto fóre, pribúdajú články, veľmi príjemného charakteru, ktoré mi pripomínajú také druhé Vianoce, narodenie Syna Človeka IMANUELA koncom novembra 1998. Preto niečo od proroka Izaiáša – z 9. a 11. kapitoly:

 

,,Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké Svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari Svetlo.

Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.

Lebo Dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.

Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

******************

 

Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok.

 

Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej.

 

V bázni pred Hospodinom bude mať svoju záľubu. Nebude súdiť podľa toho, čo mu oči vidia, a nebude rozhodovať podľa toho, čo mu uši počujú,

 

ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí.

 

Spravodlivosť bude pásom na jeho drieku a pravda bude opaskom na jeho bedrách.

 

Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie.

 

Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú spolu ležať a lev bude žrať slamu ako dobytok.

 

Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a batoľa vystrie ruku nad brloh zmije.

 

Nebudú zle robiť ani škodiť nikde na mojom svätom vrchu, lebo zem bude plná poznania Hospodina, ako vody pokrývajú more.

 

10V ten deň pohania vyhľadávať budú koreň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok."

 
Ján Anton Sloboda - Nemyslite si...   21.11.2010
 

 

Niečo od Pána ABDRUSHINA, niečo, čo som si dnes smel prečítať, začo Bohu ďakujem, že ešte môžem takto pokročiť, takto pochopiť. Takže krátky výňatok z prednášky - Velikonoce 1932:

,,Také vy budete muset prožít dobu utrpení lidstva. Neprojde kolem, aniž zanechá na vás stopu! Vy však máte vědomě projít touto těžkou dobou, v prožívání se máte učit pro úkol, který stojí před vámi! Nepromeškejte ani jedinou minutu! Žijte ji s lidstvem v sobě samých. Nestůjte stranou, neboť potřebujete toto prožívání, jinak nemůžete dozrát. Nezatvrďte se k cizí bídě a cizímu utrpení v mylném domnění, že smíte stát stranou! Znamenalo by to pro vás totéž jako odsouzení k nutnému zániku. Neboť vy máte prožívat!

Nebudete-li schopni dobrovolně a poctivě prožívat utrpení s jinými, pak ono sestoupí bezpodmínečně k vám samým, abyste nepromeškali nutné prožívání, kterým je podmíněna vaše zralost! Nezapomeňte na to! Má to pro vás velkou cenu! Nepovažujte se za lepší než jste! Taková myšlenka by se musela pro vás stát hrozivou. Kdo stojíš, hleď, abys neupadl! Tomuto nebezpečí jste vystaveni nejvíce. Přichází k vám bez varování a srazí vás takovým způsobem, že stěží budete schopni po tom pádu ještě vstát.

Nemyslete si, že je tak snadné obstát v ústraní před věcnou spravedlností Boží! Pojmu nesmírné vážnosti tohoto slova jste ještě velice vzdáleni. Komu je mnoho dáno, od toho bude mnoho požadováno! Vypalte si tento výrok hluboko do svých srdcí! Volám k vám proto varovně ještě jednou: Prožívejte v utrpení bližního! Úplně se pak změníte. Prožívejte s těmi, kteří jsou vám úplně cizí! Nedopusťte, aby to dopadlo na ty, kteří jsou vám blízcí! Nebo na vás samé.

Jestliže to nepochopíte, pak je to vaše chyba, protože prožívání se nedá obejít. Bez skutečného prožívání není duchovního dozrávání! Nuťte se proto vší silou k prožívání! Vmýšlejte se do cizího neštěstí, do cizí bolesti a probuďte tím v sobě milosrdenství. Pak se ve vás probudí radostná pohotovost pomáhat tam, kde si to člověk ještě zaslouží. A jsou jich tisíce, miliony, kteří si to dnes ještě zaslouží!"

 
Ján Anton Sloboda - Alžbeta   19.11.2010
 
 
Keďže dnes sa slávi na Slovensku meno Alžbeta, tak si myslím, že sa práve dnes hodí, práve v tento deň, jeden citát z Večných zákonov:

,,Odpor temna sa darí najlepšie prekonávať duševnými a duchovnými kvalitami. Odvaha, cieľavedomosť, zodpovednosť, spravodlivosť, nezištnosť, úprimnosť, pokora, sebadôvera a láska k Bohu sú pevné múry, od ktorých sa odrážajú aj najtvrdšie útoky temných síl."
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Zrod Imanuela   7.11.2010
 
 

A je tu opäť november, dvanásť rokov po najdôležitejšej udalosti v dejinách ľudstva, keď došlo koncom novembra 1998 k  narodeniu Imanuela, kráľa Tisícročnej ríše. Udialo sa to v úplnej tichosti, keď ani samotné temno to nečakalo, tak rýchlo, že nemohlo urobiť nič, čo by uškodilo Imanuelovi, ktorý bol ihneď unesený, tak ako o tom hovorí Zjavenie Jána, tak ako o tom hovorila pani Makedonová, bez účasti ľudí. Preto nejeden časom zlyhal, preto nejeden časom odpadol, nakoľko si namýšľal, že ak on nebol tejto udalosti prítomný a účastný, tak nič sa nestalo. Dokonca časom začal tvrdiť, že poslanie pani Makedonovej bolo nepravé, že si to vymyslela. Darmo, takí sme my ľudia, že ak sa nám niečo nesplní podľa nášho priania, tak obrátime sa chrbtom k tomu, čo nám pomohol najviac.

Z rozhovorov s pani Makedonovou, ktoré boli odvysielané v polovici novembra 1998, teda tesné pred narodením Imanuela:

,, Prečo má byť podľa Apokalypsy dieťa krátko po narodení “uchvátené k Božiemu trónu?” A čo to znamená vlastne?

Proroctvo oznamuje, že keď ľudia budú ľahostajní k narodeniu druhého Božieho Syna, alebo dokonca odmietaví, tak dieťa tajomným spôsobom odíde zo Zeme, aby ho neprajníci nepripravili o život.

Dá sa odpovedať na otázku, že koľko Boží Syn zostane na Zemi?

Nedá sa to povedať, ale Izaiáš tvrdí, že skôr, ako by chlapec vedel povedať otče a matka, tak sa to môže stať, alebo skôr… Ešte sú tam aj iné proroctvá, ale všetky hovoria o tej dobe, že maximálne rok, možno ani rok nie. Ale môže to byť aj skorej.

Môže to byť dokonca aj hneď po narodení, pokiaľ Boh bude vidieť, že ho väčšina ľudí neprijíma.“  

********************

,,Čo bude tým presvedčovacím dôkazom, že naozaj ide o nevšedné, iné a nie úplne normálne pozemské dieťa?

Aby ľudia uverili tomu, čo ja tvrdím, keď niekto nebude chcieť veriť ani tomu tehotenstvu, ani mojej knihe, tak ešte dostanú od Boha ďalší dôkaz, a to bude, že v ten deň alebo v tú noc, keď sa narodí Imanuel, tak sa objaví na oblohe nová hviezda, ktorá bude obrovská, bude veľmi žiariť a bude oznamovať celému svetu, že sa narodil Duch Svätý - Imanuel. A nebude viditeľná len jednu noc, ale bude viditeľná dlhšiu dobu, po tú dobu, pokiaľ bude Imanuel na Zemi, aby všetci ľudia sa mohli dozvedieť, že čo to znamená.

A druhé znamenie bude, že bude v sebe mať také znamenie Imanuel, aké mal aj Ježiš, a síce zlatý kríž bude nosiť v sebe a bielu holubicu nad ním. Toto znamenie za čias Ježiša videl len prorok Ján Krstiteľ, ktorý ho zvestoval a jemu ľudia verili, lebo bol známym prorokom a v dnešnej dobe, keďže už prorokov nemáme, tak v dnešnej dobe bude viacero ľudí, nevieme, akí ľudia to budú, možno to budú aj obyčajní ľudia, lebo neviem, akých ľudí si Boh vyberie, nemáme to vedieť vopred, ale viem len toľko, že to bude veľa ľudí, ktorí budú toto znamenie vidieť duchovným zrakom. Čiže dieťa bude riadne, pozemské, ale to znamenie budú vidieť len určití ľudia, ktorí budú mať dostatok vážnosti, aby im verili ostatní ľudia, že to je naozaj pravda.

Začiatkom januára 2010, v príspevku – Zjavenie Pána, som oznámil, že niektorí boli omilostení, aby to Božie dieťa videli, tak predsa koluje ta istá otázka, že kde je to dieťa, a prečo nie ja ale on? Samozrejme, že sa nedostavili v hmotných telách, ale keď príde čas, tak aby to zvestovali všetkým, ktorí budú ochotní načúvať a počúvať, s pokorou, keď obrovská ťarcha padne na toto ľudstvo, keď ľudstvo bude volať po pravom Pomocníkovi, ktorý jediný má tu silu, aby temno a jeho hlavného predstaviteľa porazil!

Z môjho príspevku – Zjavenie Pána:

,,Vtedy mohli prísť ľudia k Synovi Božiemu v mäse a krvi osobne, uvidieť to Božie dieťa, stelesnenú Božiu Lásku, ktorá sa stala človekom, aby priniesla ľuďom Zeme záchranu a spásu vo svojom presvätom Slove, ale nie ako koncom novembra 1998, keď kvôli tomu, že sme opäť my ľudia zlyhali, tak musel byť druhý Boží Syn Imanuel Abdrushin ihneď po zrode unesený, aby sa nestalo niečo oveľa horšie, aby ho zlosynovia nepripravili o život, lebo ochrana z radov povolaných ľudí bola primalá, teda skoro žiadna. Ale smeli ho predsa vidieť niektorí, niektorí tí, ktorí toho boli hodní, aby smeli uvidieť to Božie dieťa, aby sa tak naplnila ďalšia časť proroctva, o ktorom hovorila aj pani Makedonová: Prídu sa naň pozrieť niektorí…! Ale nebolo to v mäse a krvi , akoby sa nejeden domnieval, lebo dieťa muselo ihneď opustiť túto Zem, ale boli prítomný duchom, keď pozemské telo odpočíva, keď duch môže putovať svetmi, tak dostavili sa všetci, aby smeli byť účastní tejto milosti, vidieť Božieho Syna IMANUELA, aby o tom mohli zvestovať, keď nastane nato vhodný čas, hoci si nato nepamätajú, ale duch si to pamätá veľmi dobre.

„A tak burácely již mnohé bitvy, převážně v nocích, kdy pozemské tělo odpočívá a dovoluje duchu volnější pohyb.“ ABDRUSHIN

O tom sa mi dostalo poznania dňa 28.11.2009, keď mi to bolo zjavené a povedané, keď som sa zaoberal v tomto čase touto otázkou, či niekto z ľudí videl po narodení IMANUELA?“
Koniec citátu.

Pozrime sa teraz, že čo sa o tomto narodení píše v Knihe Iziášovej - kapitola 66:

,,5Počujte slovo Hospodinovo, vy, ktorí sa chvejete pri Jeho slovách! Vaši bratia, čo vás nenávidia a odstrkujú pre moje meno, vravia: Nech sa oslávi Hospodin, nech vidíme vašu radosť! Ale oni vyjdú na hanbu.

6Čuj, hukot znie z mesta! Hlas znie z chrámu! Hlas Hospodina, ktorý odplatí svojim nepriateľom za ich činy.

7Skôr, ako pocítila bôle, rodička porodila. Skôr, ako prišli na ňu kŕče, priviedla na svet chlapca.

8Kto počul niečo podobné, kto videl niečo také? Či sa zrodí krajina za jeden deň, alebo narodí sa národ naraz? Lebo Sion sotva pocítil bolesť, už porodil svojich synov.

9Či mám otvoriť život a nedovoliť narodiť sa - hovorí Hospodin - alebo ja, čo dovoľujem rodiť, mám uzavrieť život? - hovorí Boh váš.

10Radujte sa s Jeruzalemom a jasajte v ňom všetci, ktorí ho milujete. Radostne plesajte s ním všetci, ktorí trúchlite nad ním,

11aby ste sa dosýta nasali z jeho pŕs poskytujúcich útechu, aby ste sa napájali rozkošou na jeho slávnych ňadrách.“ Koniec citátu.

*Skôr, ako pocítila bôle, rodička porodila. Skôr, ako prišli na ňu kŕče, priviedla na svet chlapca.* Táto veta hovorí presne o tom, že čo som písal hore, že narodenie prebehlo tak rýchlo, že ani samá rodička nepocítila žiadnu bolesť, nakoľko únos bol taký rýchly, že temno ostalo úplne zaskočené, preto si vybúrilo hnev na matke.

Posledné dni pani Makedonovej na Zemi to jasné hovoria, keď dlho nezotrvala na žiadnom mieste, musela byť v neustálom pohybe, lebo temno dorážalo stále viac a viac. Možno sa niekto opýta, že ako je to možné, či ju Svetlo nemohlo od toho uchrániť? Mohlo, veď aj chránilo, tak ako Imanuela, to len my ľudia sme opäť zlyhali, keď sme matku nechali samú, kruh ochrany bol prerušený, lebo ľudstvo prestalo postupne dôverovať matke, dokonca, začali pochybovať a popierať jej poslanie. Z tých niekoľkých prebudených ostalo len torzo, ochrana teda bola skoro žiadna. Preto zásah Svetla, preto tak rýchle narodenie, preto ten únos ihneď po narodení, lebo Imanuel už tu nemal skoro žiadnu ochranu, čo len na jednu hodinu, preto tak nečakaný únos matky, keď s tým opäť nikto nerátal...

Všetko okolo narodenia, únosu a opätovného príchodu sa nachádza  vo Večných zákonoch 1-3, v rozhovoroch s pani Makedonovou, v Posolstve Grálu, v Biblii, hlavné Zjavenie Jána a v Knihe Izaiášovej.

,,Kto chce poznať Pravdu, ten nečaká na iných, aby ju našiel a spoznal, ale vyvinie obrovské úsilie, aby ju objavil, našiel, otvoril a pochopil.“

 

 
 
Ján Anton Sloboda - Kto si plní svoje poslanie...   1.11.2010
 
   
 
Tak začína jedná veta z rozhovoru s Natáliou de Lemeny - Makedonovou, ktorý bol uverejnený - 8.11.1997, takmer pred 13 rokmi, v čase, keď som po prvýkrát počul o nej samej, o jej poslaní, o jej knihe.
 
Verím, že bude aj dnes spruhou pre niekoho, kto sa chce dostať k Pravde a k poznaniu, že čo sa dnes to tu deje na Zemi, prečo, a návod, že ako to všetko prekonať, aby som mohol pokračovať tu na Zemi ďalej, keď podvedomé cítim, že všetko sa rúti do záhuby.
 
Rozhovor s Natáliou de Lemeny - Makedonovou - 8.11.1997
 
Kedy a prečo skrsla vo vás myšlienka napísať túto knihu? Veď môže skôr ohroziť vašu povesť a existenciu, než priniesť popularitu alebo pochopenie.
 
Uvedomujem si to, no napriek tomu som ju napísala. Nie som autorkou ani iniciátorkou tohto projektu. Som iba prostredníčkou, cez ktorú pôsobil skutočný autor. Vnuknutia a témy padali na mňa ako dážď a ja som ich triedila do jednotlivých kapitol a štylizovala do jednoduchšej formy. Odvahu a silu prekonávať prekážky, ktoré sa mi pritom stavali do cesty, som dostávala z prameňa, od ktorého nápad pochádza.
 
Prečo táto kniha vznikla až teraz a nie skôr, keď v nej tvrdíte, že už niet veľa času do vyvrcholenia súdu?
 
Teraz nastala vhodná doba pre odstránenie rôznych omylov a dogiem, najmä v duchovnej oblasti. Všetci predsa cítime, ako sa zrýchlilo koleso času, a tým aj udalosti a prežívanie nových podnetov. Toto zrýchlenie spôsobuje v ľuďoch chaos, z ktorého musia nájsť východisko. V dnešnej dobe by už konečne každý človek mal pochopiť zmysel svojho života na Zemi a takisto pôvod tohto chaosu. Doteraz na to mnohí ani nemohli prísť, lebo vládli nesprávne názory, ktoré zväzovali človeka intelektuálne, citovo, spoločensky aj morálne.
 
O aké dogmy ide a v akých oblastiach človek žije nesprávne?
 
Vo všetkých. V knihe sa čitateľ dozvie, že každý z nás žije pokriveným spôsobom života, či je to v práci, v spoločnosti alebo v rodine. Aj doteraz všeobecne uznávané duchovné pravdy a názory majú trhliny, ktoré mnohými otrasú.
 
Odkiaľ beriete istotu, že práve tie vaše názory sú najsprávnejšie? A kto sa skrýva za prameňom, ktorý spomínate?
 
Už som povedala, že to nie sú moje názory, i keď som ich prijala za svoje. Prameň, ktorý v knihe postupne odhaľujem, je pre tých, čo tieto názory pochopia a aj strávia, dostatočným dôkazom, že sú pravdivé a pravé. Na to, aby sa človek mohol v nich utvrdiť, musia byť v súlade s jeho vnútorným cítením, ktoré sa dokáže v určitých detailoch aj odchýliť od doterajších náhľadov.
 
Táto kniha nie je určená pre masy ani pre väčšinu, ale iba pre tých, ktorí pri jej čítaní pocítia, že práve toto hľadali. Tým, že nie sme všetci rovnako duchovne vyspelí, čo však nezávisí od množstva prečítanej literatúry, nie sme schopní prijímať rovnako čisté pravdy. Prvák na základnej škole predsa nedokáže pochopiť integrály, lebo nie je na to dostatočne zrelý a nemá ani potrebné znalosti z matematiky. Preto by bolo zbytočné mu ich vtĺkať do hlavy, i keď pre vedca sú nanajvýš dôležité.
 
V knihe som prezradila pôvodného autora až neskôr, aby to nepôsobilo tak šokujúco a neuveriteľne. Najprv sa má čitateľ oboznámiť so stavbou stvorenia a večnými zákonmi, aby dokázal pochopiť podstatu a príčinu tohto spojenia.
 
Vedeli by ste zdôvodniť, prečo ste boli vybratá práve vy na túto úlohu - priniesť ľuďom nové poznanie a odbúrať dogmy?
 
Prišiel čas, keď sa majú naplniť určité udalosti z posledného proroctva v Biblii - Zjavenia Jána. Keďže v ňom zohrávam určité úlohy, len mojou knihou ho mohol jeho pôvodca - Syn človeka otvoriť a zverejniť. Kto bude čítať knihu dôsledne a nielen útržkovite, pochopí súvislosti aj príčiny rozlúštenia spomínaného proroctva práve v tomto čase.
 
Prečo ste museli v knihe odhaliť svoj pôvod? Myslím, že pre mnohých by bolo prijateľnejšie, keby ste zostali v očiach ľudí obyčajnou ženou.
 
Veď sa takou aj cítim, inak by som nemohla písať pre obyčajných ľudí. Odhalenie môjho pôvodu pred verejnosťou má vážny dôvod. Nové pokolenie má vedieť, prečo dôjde k súdu     a kto bude po ňom jeho duchovným vodcom. Keďže bude v tom čase ešte len malým dieťaťom, identifikujú ho iba podľa jeho matky. Preto má nové pokolenie poznať jej pôvod a úlohy.
 
Nebojíte sa, že tí, ktorí neuveria vášmu poslaniu a nepochopia ho, vás budú zosmiešňovať a nedajbože aj prenasledovať?
 
Už som z toho veľa zažila pred písaním knihy, počas nej a aj po jej dokončení. Boli by to ďalšie zväzky kníh a pre väčšinu omnoho zaujímavejšie ako táto, lebo by v nich bolo veľa záhadných a napínavých udalostí, súvisiacich s fyzickým napádaním, morálnym osočovaním, psychickým zavádzaním, vyhrážaním a aj čiernou mágiou. Sprvu som všetky tieto údery považovala za svoju zlú karmu, lebo som nechápala súvislosť s mojím poslaním. Až keď som sa dozvedela o svojom duchovnom pôvode, pochopila som, že som zo všetkého šťastne vyviazla nie náhodou. Po dopísaní knihy som bola uistená, že aj naďalej budem zhora chránená ako doteraz, a preto sa nemusím ničoho obávať. Keďže som túto pomoc a ochranu viackrát naozaj reálne pocítila, verím jej a nebojím sa. Kto si plní svoje poslanie, ten sa nebojí o svoju povesť ani o svoj život, lebo splnenie úlohy je pre neho prvoradé.
 
 
Ján Anton Sloboda - Priateľ, nekrivdím ti...   20.10.2010
 
 
 
Keďže dnes je jeden z dátumov, ktorý je viac ako zaujímavý, keď rok sa zhoduje s dňom a mesiacom - 20.10.2010, takže niečo z evanjelia podľa Matúša, ako ináč, z 20. kapitoly:
 
,, 1Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete].
 
 
8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených].
 
 
Ján Anton Sloboda - Natália   6.10.2010
 
 
 
 
Natália, tak takéto meno sa dnes oslavuje na Slovensku.

NATALE, NATALIA – pochádza z Natalis, Dies Natalis – znamená „Deň narodenia (zrodenia)“. „IL NATALE“ v preklade sa vzťahuje na ,,Zrod večného života“.

A presné také meno mala pani Natália de Lemeny – Makedonová, pisateľka kníh Večné zákony 1, 2, 3, ktoré sú Novým evanjeliom, poslednou pomocou zo Svetla, pred prvou Veľkou očistou Zeme.

Jej prvoradou úlohou bolo napísanie Nového evanjelia – Večné zákony, a tým poukázať na Slovo Svetla a súdu – Posolstvo Grálu, ktoré bolo napísané rukou Abdrushinovou.

Za ďalšie prišla aj kvôli tomu, z výšin, kde sa žiadny človek nedostane, aby naplnila určité proroctvá :

Izaiášovo proroctvo: ,,Panna počne a porodí Syna a dá mu meno Imanuel...“

Tretie Fatimské proroctvo: ,,Na Slovensku sa v roku 1998, ( poz. November 1998), narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch Svätý, a Apokalypsou oznamovaný Kráľ Tisícročnej ríše...“

Zjavenie Jána - Apokalypsa: ,, Žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.

A porodila Syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.“

Posolstvo Grálu: ,,Teraz bude pre mnohých z vás asi zrozumiteľné, prečo v čase posvätných splnení na zemi, keď na zemi pôsobia Ruža i Ľalia, je ku spojeniu potrebná ešte aj Labutia panna z labutieho ostrova v pripravenom pozemskom tele, aby v zachvievaní neostala medzera.

Taká veľká je milosť Boha, že dáva vzniknúť zázraku za zázrakom, aby pomoc pre ľudstvo v tisícročnej ríši bola celkom dokonalá!“


A všetko sa naplnilo, ale nie tak akoby si ľudstvo želalo, ale tak, ako to bolo Zhora chcené, v zmysle zákonov Božích.

Evanjelium v preklade znamená – Dobrá a radostná správa. A tou správou je, že sa Syn Svetla, Syn Boha Otca, Imanuel, Kráľ Tisícročnej ríše a Sudca z vôle Božej narodil 28.11.1998. Po narodení bol ihneď vzatý do bezpečia, tak ako o tom hovorí Zjavenie Jána, ale po Prvej veľkej očiste sa navráti späť, tak ako aj Jeho matka, keď bude s radosťou vítaný svojím ľudom, ktorý bude mať tu česť mu pomáhať pri výstavbe Tisícročnej ríše.

Preto v tento deň, keď sa oslavuje meno Natália, a keď presné pred 12 rokmi mala prednášku v Košiciach, na ktorej mal som ja osobne tu česť sa zúčastniť, nech prehovorí opäť tá najpovolanejšia - pani Natália de Lemeny – Makedonová.
 
 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Veľmi krátka úvaha o nadvláde rozumu, jeho páde a koncu.  23.9.2010
 
 
 
Tam kde je nadvláda rozumu, tam skôr či neskôr všetko padne. Ten pád a koniec sa dá spoznať aj podľa toho, že nemorálnosť sa považuje za morálnosť, nečestnosť za čestnosť, lož za pravdu, kde Pravda je prenasledovaná, kde Boh už nemá miesto, kde tlkot srdca už dávno nepočuť... ... ...
 
 
Ján Anton Sloboda - Sviatok Čistej Ľalie   7.9.2010
 
 
 
Dnes slávime Sviatok Čistej Ľalie.  Je to jeden z troch sviatkov, ktorý sa bude sláviť aj po veľkej očiste Zeme. A presne pred 77 rokmi, bolo na tento sviatok vyslovené samotným Synom Človeka  prehlásenie, kde bolo zjavené ľudstvu, že kto je ABDRUSHIN. Preto vypočujme si ho opäť s pokorou, úctou a vďakou k Bohu...
 
 
K svátku Čisté Lilie.
 
7.9.1933
 
Vyslechněte zbožně hlas Imanuele:
 
Já jsem Alfa i Omega, První i Poslední, procházím stvořením, dávám vám Světlo a posiluji vás svou silou. Ze mne jste byli později stvořeni, neboť ze mne pochází život a život nesete v sobě, podobni zrnu v obilném klasu.
 
Všechno co jste, máte od pramene, a co jste s tím učinili? Dal jsem vám to, aby to rozkvétalo a sílilo ve vaší ruce. Zkřivíte-li v sobě mé chtění podle svého vlastního chtění, nebude se vám nikdy moci dostat požehnání. Jestliže si však osvojíte mou vůli jako svou vlastní, budete sklízet tisíceronásobný užitek.
 
Co již víte o zákonu? Co víte o tom, jak by mohl život sklízet své nejvyšší plody? Co víte o klíčení v živoucím Slově? Střípky, které lichotí vašim přáním, zlomky, kterých využíváte, jak se vám líbí, tak jste dosud sloužili. Že tomu tak bylo, způsobil váš druh. Chtějte nyní mou vůli.
 
Žaluji vás všechny a soudím vás, kteří žijete na zemi! A když si vyberu jen malý houfec, i z něho zůstane jen malá skupina; neboť nelze dopustit, aby to nesprávné, co chce svět a co zavrhlo BOHA, vešlo do Říše míru. Svou silou vám přináším účinky všech sil a řídím také síly nebes.
 
A Světlo vám to zvěstuje v krátkém čase a lidé, kteří nevěří, se uleknou!
 
A naplní se zaslíbení proroka, že přijdu v oblacích a oni uvidí mé Jméno a poznají mě!
 
A vystavím vám chrám vašeho BOHA a PÁNA zde na zemi a budu vaším Králem, který vás bude povždy spojovat se silou z Ducha, jestliže ponesete v sobě vůli ke vzestupu.
 
 
 
Přijďte a následujte mne, neboť jsem zde!
 
 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Dvanásť rokov   13.8.2010
 
 
 
Dnes je tomu dvanásť rokov, keď za prítomnosti verejnosti a masmédií bolo pani Natáliou de Lemeny – Makedonovou, na námestí v Bratislave, oznámené a prečítané Tretie Fatimské proroctvo, a všetko to, čo obsahuje brožúrka – Tretie Fatimské Proroctvo napriek 40 ročnému odporu cirkvi odhalené! Tu nájdete Brožúrku v plnom znení.
 
Ja som mal to šťastie, že som sa jedného z týchto stretnutí mohol zúčastniť, ktoré sa konalo v Košiciach – 15.8.1998, nakoľko sa konalo ich niekoľko, v rôznych mestách, na námestiach, nie len to jedno v Bratislave, tak ako o tom informoval tento letáčik, ktorý bol kvôli týmto akciám vydaní.
 
 
 
Bolo to niečo úchvatné a nezabudnuteľné, plné krásnych prežití, dojmov a zážitkov. Kto sa niektorého z týchto stretnutí zúčastnil, ale ozaj s dobrým srdcom a úmyslom, ten len potvrdí, že aké to bolo krásne a poučné, kde opäť Pravda sa dotýkala priamo ľudských sŕdc, priamo a jasne, v plnej sile, dokonca pod krásnou modrou oblohou...
 
Dnes je tomu teda dvanásť rokov, keď bolo vyslovené to, čo niekto ukrýval takmer štyridsať rokov, hoci ten niekto, pápež,  mal urobiť to v roku 1960, čo mal urobiť, o čo ho žiadala samá Matka Božia vo Fatime, oznámiť ľudstvu Tretie Fatimské proroctvo vpraví čas! Ale nestalo sa, bolo síce otvorené, ale len v blízkom kruhu toho, kto to mal vykonať...a po prečítaní opäť zapečatené, len aby sa naďalej zatajil jeho obsah. Možno viac napovie aj výpoveď jedného pápežovho tajomníka, ktoré sa nachádza v knihe Nostradamus a iní:
 
,,Odohralo sa to za zatvorenými dvermi, ale videl som kardinálov, keď vychádzali z pápežskej kancelárie. Na tvárach sa im zračil nesmierny úľak. Keď som chcel osloviť jedného, s ktorým som sa bližšie poznal, odstrčil ma a šiel ďalej. Vyzeral, akoby bol práve videl prízrak.“
 
Áno, úľak sa im mohol len zračiť v ich tvárach, nakoľko čo sa tam nachádzalo, nič iné u nich nemohlo vyvolať, len zdesenie a úľak, lebo Pravda vždy je rovnaká, priama, neústupčivá, vecná, jasná, niekoho povzbudí, niekoho raní, niekoho vystraší, v niekom vyvolá zlosť, v niekom nádej...
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Oskar    8.8.2010
 
 
 
 
Oskar, tak takéto meno sa dnes oslavuje na Slovensku.

Oskar – meno pochádza zo starobylej nemčiny a je zložené z ANS, ASS – BOH – a zo slova Gaiza – kopija, oštep – s významom Božia kopija, Boží oštep.

Preto nie je ani prekvapujúce, že Duch Pravdy - Oskár Ernst Bernhardt - Imanuel Abdrushin niesol toto meno pri svojom druhom pozemskom pôsobení.

Oskár Ernst Bernhardt sa narodil o 13.30 hod., ak zrátame číslice, tak nám vyjde číslo 7. To iste nám vyjde, ak zrátame deň Jeho narodenia - 18.4.1875, kde nám tak isto vyjde číslo 7. Náhoda?, asi ťažko, nakoľko náhody nejestvujú! Len potvrdenie pravosti božského pôvodu Oskára Ernst Bernhardta - IMANUELA PARSIFALA ABDRUSHINA.
 
Pán ABDRUSHIN nám pripomína vo svojom svätom Slove, že dávajte pozor na nebeské úkazy, že budú vám niečo napovedať... Čo, tak to netreba hádam pripomínať, ale ak predsa, ak si ešte stále niekto niečo dôležité nevšimol, že Pánov deň sa už blíži. Stačí si otvoriť aj ,,Zjavenie Jána", ktoré sa už niekoľko stáročí nachádza v Biblii, ako posledné proroctvo v uvedenej knihe, a ktoré tak dlhú dobu nedokázal nikto správne otvoriť a vyložiť, lebo to je možné len tomu, kto je k tomu povolaný a vyvolený! Na naše šťastie, začo buď BOHU veľká vďaka, sa nám odpovedí dostalo prostredníctvom tej, ktorá ho pod vedením samotného Autora ,,Zjavenia Jána" dokázala aj otvoriť, aj vyložiť, prostredníctvom pani Natálie de Lemeny – Makedonovej. Odpoveď vždy prichádza v pravý čas, ale len vtedy, ak človek ozaj stojí o skutočnú a nefalšovanú Pravdu.
 
 
Ján Anton Sloboda - V.M.   27.7.2010
 
 
 
Vladimír sa skladá z dvoch slov: Vladi – vlad - čiže vláda, vládnuť a mír – čo v slovenskom preklade znamená mier.

Je zaujímavé, že toto meno nesie aj pravý politický vodca slovenského národa pán Vladimír Mečiar. Každý nesie na Zemi také meno, ktoré hovorí o ňom, že kým je.

Abdrushin píše toto:
,,Tak nesie teraz každý človek na Zemi to meno, ktoré si získal. Z toho dôvodu on sa tak nevolá, ako znie jeho meno, ale on taký je. Človek je tým, čo hovorí jeho meno!“

Čiže ak si zoberieme meno Vladimír Mečiar, tak to meno jasné hovorí: Vladimír – vláda + mier = spravodlivá vláda. Podľa výkladu mien meno Vladimír: VLADIMIRO – slovanského pôvodu a pochádza zo slova Vlad = Moc, vládnuť a zo slova Mir = oznámiť, hlásiť ale tiež veľký, slávny. MIR – mier.

Mečiar – meč = znak spravodlivej vlády podľa vyšších zákonov, iar – jar, čiže pod jeho vládou bude krajina a národ prekvitať, hoci navonok to nebude hneď vidieť, lebo všetko potrebuje určitý čas nato, aby sa to prejavilo naplno.

Ale väčšia časť národa slovenského v septembri 1998, (nehovoriac o terajších voľbách v roku 2010, keď bol pravý politický vodca úplne odmietnutý. Ono sa vlastne opäť len niečo dokonalo, čo nebude mať veru príjemné následky pre určitých jedincov, hoci oni vedeli, že ak odpília ešte aj druhý stĺp, tak to s nimi pôjde len a len dole vodou. Prvé príznaky už sú tu, kto chce, ten ich vidí, kto nie, tomu už asi nič nepomôže),  rozhodol inak a dala viac na plané reči a sladké sľuby, ktoré nikdy nedošli k naplneniu a vybrali si v tejto chvíli iný smer, ktorý ho začal viesť celkom opačným smerom, do náručia EU, NATO a určitých záujmových skupín, presne tam, pred čím varovala pani Makedonová vo Večných zákonoch 2!

Ale niet sa čomu čudovať, lebo nie je tajomstvom, že väčšina ľudí sem vôbec nepatrí. Veď už ABDRUSHIN napísal za svojho druhého pôsobenia, že viac ako polovica ľudí sem nepatrí, a dnes, ako je to dnes? Preto aj dôsledky v rozhodujúcich chvíľach presne tomu zodpovedajú. O to smutnejšie bolo, že sa k nim opäť pridali aj tí, ktorí veľmi dobré vedeli, že kto je on. Koľko v takýchto chvíľach človek stráca, a koľko môže získať, tak ako pri všetkých vážnych rozhodnutiach? Dôsledok toho môže každý aj dnes vidieť, pokiaľ to chce vidieť, tak ako včera, tak ako predvčerom.

Dnes už je pomaly na Slovensku všetko pod vládou cudzích rúk! Ale, aj to je len opäť dôsledok nesprávneho rozhodnutia Slovákov vo voľbách 1998, 2002, a nehovoriac o voľbách v roku 2010, ktorý sa stal v politickej rovine úplnou pohromou pre národ Slovenský!
 
Pravý vodca, ochranca slovenského národa, ktorý je vždy zárukou ochrany zhora, pre tento národ slovenský, alebo lepšie povedané, pre jej pravú časť, bol teda odmietnutý drvivou väčšinou, nech si už každý myslí čo len chce, aj toto zlýhanie je už tiež za nami. Tak sa teda aspoň na chvíľu započúvajte, čo cítite a počujete, potlesk alebo piskot? Zachytil som už aj taký názor, že po roku 1998, keď nezískal väčšinu pravý politický vodca, tak preto strácal na popularite, lebo sa jeho praduchovná časť oddelila od neho, teda sa vrátila na stupeň kam patrí, preto to znižovanie podpory od obyvateľov. Veru, všetko sa dá nájsť, keď sa nevidí skutočná podstata dôsledkov, keď sa nedbá na varovania, ktoré prichádzajú k ľudom v ten pravý čas, ale pokiaľ sa to nezachytí vpravý čas, tak potom sa hľadá všetko iné, len nie skutočná pravda, ale takí sme my ľudia.

Možno, že aj niektorý zas budú niečo namietať voči jeho osobe. Ale prv ako tak urobia, tak nech si položia otázku, že či oni sami niekedy v tomto živote nechybovali a to dokonca nevládli tejto krajine za takých podmienok ako on vládol. Na to dobré sa vždy skoro zabúda, aj keby to prinieslo záchranu nejedného ľudského života!


Preto ak chce niekto voči niekomu vynášať súdy, tak nech začne prv od seba, a až potom začne u tých, ktorí aj niečo urobili pre tento národ, pre tento štát, nehovoriac o pravom politickom vodcovi!
 
,, 1Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. 3Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? 4Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? 5Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.“ Matúš – 7. kapitola.
 
Ján Anton Sloboda - Spomienka na pani Makedonovú    17.7.2010 
 
 
 
 
,,Ak sa raz za sebou obzrú tí, čo bezhlavo a nevraživo útočili proti pani Makedonovej a jej poslaniu, tak pri konečnom zúčtovaní spoznajú, či už ich viedla k tomu akákoľvek pohnútka, že nekonali správne, tak pre nich súd bude priťažký, možno až zdrvujúci.“
 
Večné zákony 2:
 
Poznám ľudí, ktorí považujú Posolstvo grálu za najlepšie Božie posolstvo na Zemi, je pre nich naozaj Novou bibliou. Vašu knihu však nechcú čítať. Neveria, že by ste mali byť pokračovateľkou Abd-ru-shinovho poslania, lebo ho považujú už za ukončené.
 
,,Títo ľudia si myslia, že keď Abd-ru-shin zomrel, ďaľšie udalosti sa budú na Zemi odohrávať samy od seba.
 
Duchovná výška týchto ctiteľov Posolstva grálu je podobná ako u tých veriacich, ktorí vraj uznávajú len Bibliu. V oboch prípadoch ide o dogmatikov, a nie o skutočne chápajúcich. Dogmatik sa bráni všetkému novému, nedá sa presvedčiť žiadnymi argumentami, lebo nové poznatky nedokáže sám precítiť a zhodnotiť. Verí iba autoritám zo strachu, že by sa mohol dať zviesť. Preto ma títo ľudia neprijmú, kým sa nestanem všeobecne uznávanou.
 
Potrebujú niekoho iného, aby im ukázal, čo je pravé a čo nepravé, lebo sami to nedokážu spoznať a rozlíšiť.
 
Neuvedomujú si, že odmietaním mojej knihy a mňa urážajú Boha, Ježiša alebo Abd-ru-shina presne tak, ako ich kedysi odmietali počas ich pôsobenia na Zemi." Koniec citátu.
 
,,Stráň sa preto toho človeče, aby si v zaslepenej horlivosti nevykonával súdy, ktoré tí neprináležia, a dokonca nad tými, ktorí verné slúžili Svetlu!”
 
Pred 60 rokmi uzrelo svetlo tohto sveta dieťatko, dievčatko, v rodine Makedonovcov.
 
A to dieťatko rástlo, až vyrástlo v krásny kvet, v krásnu labuť, ktorá keď sa čas naplní, aby začal plniť svoje posvätné poslanie, poslanie, ktoré malo byť poslednou pomocou, tesne pred veľkou očistou Zeme, pred veľkým Božím súdom.
 
A čas sa naplnil, a ona sťa čistý kvet, začala napĺňať dni svojho posvätného poslania. V tej chvíli temno silno zasyčalo, lebo vedelo, že čas jeho vlády sa už čoskoro skončí, ale ochrana Svetla vyvolenej bola oveľa silnejšia. Preto jej poslanie získavalo čoraz viac úcty a vážnosti medzi ľudom. Poslanie, ktoré bolo vôľou Svetla, a ktoré bolo posvätné.
 
S pevnou dôverou Pána kráčala Natália týmto stemneným svetom, a jej poslanie sa naplňovalo do bodky, tak ako bolo so Svetla chcené, a nie tak, ako by si ho predstavovalo lenivé ľudstvo, zase len v zmysle svojom.
Vrcholom jej poslania, bolo narodenie Syna Svetla – IMANUELA, ktorý hneď po zrode, musel byť vzatý preč do bezpečia, kde temno nemá prístup, lebo ochrana v tej chvíli od ľudí bola primalá...
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Cesta šťastia   13.7.2010
 
 
 
Dnes, je zlo na vrchole svojej moci, nie žeby nato malo, ale len preto, že ľudia už dávno zišli zo svojej pravej cesty, z cesty vzostupu, rastu, blahobytu, šťastia, lásky a pochopenia.

*Z cesty, ktorá vždy prináša úspech, radosť a šťastie.

*Z cesty, kde niet vojen, závisti a nenávisti.

 
*Z cesty, kde jeden druhému pomôže z lásky, nie z vypočítavosti.

*Z cesty, kde človek žije v úplnom súlade s prírodou, s vesmírom.

*Z cesty, kde pre každého človeka je táto cesta len radosťou a šťastím.

*Z cesty, o ktorej nám hovoril aj sám Syn Boží Ježiš, tak ako samotný Syn Človeka!

*Z cesty, po ktorej trebalo len kráčať a pridŕžať sa.

Z cesty, ktorá je a navždy bude slobodou, nie len dnes, ale aj zajtra, pozajtra, na večné veky.

*A tou cestou je, cesta spásy, záchrany a vzostupu, cesta žitia v súlade z Božími zákonmi!!!

Žiadnej inej cesty preto niet, ktorá tak vnútorne aj navonok oslobodzuje človeka, ktorá prináša mu úplne a nefalšované šťastie a radosť, to večné bytie pre človeka, ktorý po ničom inom netúži, len po Bohu a jeho Pravde!
 
 
Ján Anton Sloboda - Majster Ján Hus   6.7.2010
 
 
 
 
 
,,Duši nezahubí smrt, ale špatný život“ Majster Ján Hus.

Dnes ubehlo 595 rokov od upálenia Majstra Jána Husa, to velikána v českých dejinách, ktorý zomrel pre Pravdu a vieru, ktorú hlásal svojho času ľudu českému, a ktorý sa nebál položiť svoj život pre Pravdu samotnú.

Jeho odkaz stále žije, lebo žiadna zlovôľa nemá tu silu, aby to mohla upáliť v ohni pozemskom. Telo to áno, ale nie učenie a odkazy, ktoré nesú v sebe oslobodenie ducha, a silu Pravdy! Či už to bolo behom pozemského pôsobenia Jána Husa, alebo, či už to bolo po jeho pozemskom odchode, jeho slová sa vryli, a aj dnes sa vrývajú a nachádzajú ohlas v srdciach ľudí, ľudí, ktorí tak úpenlivo hľadajú to, čo im pomôže k ich záchrane a spáse. A také bolo aj učenie Jána Husa, ktoré poukazovalo nato, čo je k záchrane potrebné pre každého človeka. SLOVO BOŽIE, tak to je tou záchranou pre ľudstvo, a oslobodeným z otroctva hriechu a temnôt.

,,Kto chce BOHA ozaj milovať, tak ten musí Slovo Božie verné a neochvejné nasledovať!“

Preto je na mieste, aby tu bolo daných zopár myšlienok Majstra Jána Husa, ktoré majú a navždy aj budú mať tu silu, silu Života.


*Pravda je Ježíš Kristus, toho se člověče přidržuj. Tuto Pravdu hledej, poznávej Ji a jestliže Ji nalezneš, pak podle této Pravdy žij a bude-li to třeba, tuto Pravdu braň veškerou silou svého života.
 
*Protož, věrný křesťane, hledaj Pravdy, slyš Pravdu, uč sě Pravdě, miluj Pravdu, prav Pravdu, drž Pravdu, braň Pravdy až do smrti: neboť Pravda tě vysvobodí od hříchu, od ďábla, od smrti.
 
 
 
 
 
 
 
A záverom tak známa pieseň Husitov: Kdož jsú Boží bojovníci
 
 
 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Nad Tatrou sa blýska   11.6.2010
 
 
 
Tak začína naša krásna hymna, ktorá prehovára priamo k duchu, k jeho prebudeniu, k jeho uvedomeniu sa.
 
Len predvčerom sme tu mali poriadnu nádielku snehu, ktorá zmizla priam prirýchlo, ako keby niekto švihol čarovným prútom, včera sme tu mali obrovské povodne, a dnes, horúčavy, ktoré už prekonávajú nejeden rekord pre toto obdobie, a zajtra, v deň volieb, možno bude nad Tatrou sa blýskať.
 
"Zrýchli sa to, zlepšuje sa to
 
,,Všetko sa zrychľuje, aby sa ľudia prebudili z poblúdenia a nevedomosti. Náhle zmeny v myslení budú sprevádzať aj náhle zmeny počasia - búrky, horúčavy, chlad, dážď, všetko sa rúti do vrcholu. Zrýchlenie znamená zároveň skrátenie utrpenia. Boh je spokojný, lebo počet prebudených a dozrievajúcich rýchlo rastie."
 
Večné zákony 2 - Výňatok z odkazu pre vyvolený národ od Imanuela.
 
Zajtra opäť pristúpime k volebným urnám, aby sme rozhodli, že kam Slovensko bude ďalej smerovať, pod koho vedením, kto bude v novej vláde. Preto si myslím, že pre väčšinu čitateľov VZ 1-3 a PG by to mal byť ten pravý politický vodca, o ktorom sa zmieňuje pani Makedonová, vo Večných zákonoch 1-3.
 
Je tu preto opäť šanca pre niektorých, možno už posledná, aby napravili to, čo v minulosti pokazili, aby dali hlas pravému politickému vodcovi, ktorý to vždy myslel zo Slovenskom dobre, hoci verejná mienka a určite politické zoskupenia tvrdili a tvrdia pravý opak. Zabudli niektorí, že temno a jeho stúpenci boli to práve tí, (tak ako už neraz aj v nejednom prípade v minulosti, keď nejeden svetlý posol a vodca prišiel na túto Zem, a nejeden bol práve prenasledovaný, ohováraný temnom..., len aby ľud mu neveril a odmietol ho ako niečo nepravé), ktorí to rozširovali medzi ľudom, len aby sa ľud nesprávne rozhodol a tak dal voľnú ruku tým, ktorí to iste zo Slovenskom nikdy nemysleli dobre.
 
Večné zákony 2:
 
Tvrdíte, že ochranca vyvoleného národa je vyslaný priamo od Boha. Prečo ste si tým taká istá, keď mnohí s ním nie sme spokojní?
 
Aby sa neopakovali chyby vyvolených národov, ktoré vždy zlyhávali pre voľbu nepravých vodcov a prehliadnutie pravých, dostal slovenský národ od Boha takého vodcu, akého v najťažšej dobe potrebuje, a nie akého by si niektorí predstavovali. Žiaľ, väčšina svetlých ľudí je natoľko zvedená temnom, že nevidí a nerozozná čisté od nečistého. Preto sa im pravý vodca zdá nepravý.
 
Rovnako ako dnes, ani pred dvetisíc rokmi nespoznali Ježišovu čistotu a pravdivosť práve tí najvzdelanejší. Zákon rovnorodosti bránil tomuto pochopeniu, lebo sa riadili hlavne rozumom, a nie citom. Ježiša dokázala spoznať hlavne tá najjednoduchšia, nevzdelaná vrstva ľudí - colníci, prostitútky a iní „hriešnici”, ktorí zďaleka neboli takými hriešnymi ako učení a vysokopostavení ľudia.
 
V dnešných časoch sú to zase tí najopovrhovanejší, vraj nevzdelaní vidiečania a dôchodcovia. Spoznali svojho politického ochrancu vďaka vnútornej čistote. Vo svojom podvedomí mnohí z nich nosia spomienku na to, ako ich kedysi vyvádzal z Egypta do Novej zeme. Vážia si ho a milujú ho, i keď vidia jeho chyby a omyly.
 
Ja si myslím, že náš politický vodca je temný duch. Prečo by sa ináč držal na výslní aj napriek toľkým zakopnutiam? Neviem si to vysvetliť inak ako tým, že mu pomáha temno.
 
Keby mu pomáhalo, mnohí temní v jeho blízkosti by nepôsobili tak, aby robil toľko chýb. Vedome utvrdzujú ľud v presvedčení, že je neschopný a dokonca národu škodiaci a snažia sa znásobovať počet tých, ktorí ho odmietajú. V pozícii vodcu sa ešte drží len vďaka Bohu, ktorý je napriek vláde temna všemohúci.
 
Myslíte si, že odvážlivci, čo upozorňujú na jeho nie celkom čisté úmysly a postupy, klamú? Veď mnohí z nich tvrdia, že videli aj dôkazy o tom, čo hovoria.
 
Tak prečo o tých dôkazoch len hovoria a nepoužijú ich na to, aby ho nimi usvedčili? Zabúdate, že najväčšou zbraňou temna je nevedomosť, v ktorej sa snaží udržiavať zvedených svetlých, ktorí s dobrým úmyslom - hľadať Pravdu, pôsobia v opozícii. Temno ich používa na verejný boj proti vlastnému ochrancovi a neštíti sa použiť aj lož, keď sa nedá overiť.
 
Keby ste šli do dôsledkov a žiadali od pôvodných - temných šíriteľov týchto, vraj overených informácií, predloženie usvedčujúcich dôkazov, iste by ste zmenili na vec názor. Dovoľujú si tak zavádzať len preto, lebo vedia, že väčšina ľudí je nedôsledná. Jednoduchšie je bez rozmýšľania prijať a šíriť klebety, než hľadať Pravdu.“
 
Možno, že vám niektorým to otvorí už konečné oči, že koho by ste to mali voliť. Pokiaľ nie, tak už vám pomôžu len stále väčšie a väčšie údery, hoci aj oni nie sú zárukou, že dôjde k ozajstnému prebudenie, a tým pádom k vzostupu.
 
Ja volím opäť V. Mečiara a číslo 8, lebo podľa mňa, niet lepšej voľby pre celé Slovensko.
 
,,Najlepšieho človeka hľadaj vždy medzi tými, ktorých svet odsudzuje." S. Lewis
 
 
 
 
 
Dodatok po júnových voľbách do NR SR – 12.6.2010:  Po týchto voľbách postačí už len jedná veta:
 
Je dokonané Slovensko...!
 
 
Ján Anton Sloboda - Dvanásť rokov po...   6.6.2010
 
 
 
Dnes ubehlo dvanásť pozemských rokov od vtedy, keď bol prijatý odkaz vyvolenému národu od Imanuela, ktorý bol prijatý pani Natáliou de Lemeny – Makedonovou, a ktorý sa nachádza na začiatku – Večných zákonov 2. Istotne nie je náhoda, že bol prijatý 6.6., 6+6=12, (myslím, že netreba hovoriť o tom, že koho je číslo 12 symbolom), tak ako nie je náhoda, že tento rok 2010, 2+10=12, je rokom veľkých prevratov a skúšok pre ľudstvo. Posledné to boli povodne, ktoré pocítili aj na vlastnej koži Slováci, v oveľa širšom merítku, ako to bolo vždy doposiaľ, ako to bolo v roku 1998!
 
V tomto roku 2010 je a bude presne od vtedy, keď bolo aj zvestované narodenie Imanuela, boli napísané Večné zákony2 a 3, kedy došlo k narodeniu IMANUELA a k jeho okamžitému únosu, kedy odišla z tejto Zeme pani Makedonová.
 
Dvanásť rokov, tak toľko pozemského času ubehlo odvtedy, keď bol prijatý Imanuelov odkaz vyvolenému národu. Tým národom je národ Slovenský, nakoľko len on jediný ohlasuje narodenie a príchod Imanuela, kráľa Tisícročnej ríše! Tento odkaz bol prijatý 6.6.1998 pani Natáliou de Lemeny – Makedonovou, ktorá tak veľa urobila pre záchranu ľudstva, a ktorý sa nachádza vo Večných zákonoch 2. Zároveň sa tam nachádza aj jeho výklad, pisateľkou Večných zákonov 1, 2, 3. Preto je na mieste, aby tu bol dnes uverejnený v plnom znení.

Je v ňom veľká pomoc pre tých, ktorým je dané ho aj pochopiť, tak ako aj samotné Večné zákony od Natálie de Lemeny – Makedonovej, ktoré nie sú určené pre masy, ale len pre tých, ktorí pocítia, že práve toto hľadali.



Imanuelov odkaz vyvolenému národu, prijatý dňa 6.6.1998

Blíži sa deň hnevu
****************************

*Radujme sa, prídu anjeli
*Boh nás zachráni
*Jeho deň je tu

*Pripravte sa, bude voda
*Zrýchli sa to, zlepšuje sa to
*Buďte bez obáv
*Bežte, ale neutečte
*Prekrojte chlieb a nespúšťajte z neho oči
*Suché lístie opadáva

*****************************


Vysvetlenie proroctva

,,Blíži sa deň hnevu"

Tisícročia zvestovaný súd čoskoro vyvrcholí. Boh sa hnevá na ľudí, ktorí sa nevyvíjajú správnym spôsobom.

,,Radujme sa, prídu anjeli"

Tí, ktorí sa dobrovoľne a dôsledne pripravujú na súd, majú dôvod radovať sa, lebo temno bude konečne potrestané a Zem očistená od zla.
Do hmotnosti zostúpia vysoké duchovné bytosti a budú duchovne aj pozemsky ochraňovať vyvolený ľud počas ťažkých a neznesiteľných chvíľ.

,,Boh nás zachráni"

Imanuel si príde po vyvolených, ktorí napriek ťažkostiam budú veriť v jeho príchod. Potom zachráni aj mnoho tých, ktorí sa duchovne prebudia až v krízových situáciách.

,,Jeho deň je tu"

Deň súd - Pánov deň sa konečne stane skutočnosťou.

,,Pripravte sa, bude voda"

Na súd nepotrebujete nič iné, iba jednu výzbroj - dostatočne vyvinutého ducha. Preto ho nenechajte spať ani leňošiť. Súd vyvrcholí veľkou vodou, z ktorej bude vyvolený národ zachránený obrovskou kozmickou loďou. Preto archa opísaná v mojom sne stála na vode a nie na pevnine.

,,Zrýchli sa to, zlepšuje sa to"

Všetko sa zrýchľuje, aby sa ľudia prebudili z poblúdenia a nevedomosti. Náhle zmeny v myslení budú sprevádzať aj náhle zmeny počasia - búrky, horúčavy, chlad, dážď, všetko sa rúti do vrcholu. Zrýchlenie znamená zároveň skrátenie utrpenia. Boh je spokojný, lebo počet prebudených a dozrievajúcich rýchlo rastie.

,,Buďte bez obáv"

Kto sa už teraz chystá na cestu, neprepadne panike a odíde prvým vlakom.

,,Bežte, ale neutečte"

Ponáhľajte sa, lebo čas na duchovnú premenu sa rapídne skracuje. Nezdržujte sa ničím nepodstatným, aby ste nezmeškali svoj odchod.
Neopúšťajte svoje rodisko, vyvolený národ bude zachránený ako prvý.

,,Prekrojte chlieb a nespúšťajte z neho oči"

Chlieb je dar Boží, ktorým denne živíme svoje telo. Táto kniha ( poz. Večné zákony 1, 2, 3) je tiež dar Boží, ale duchovný, živí nášho ducha. Preto ju denne otvárajte a čítajte. Keď ju spustíte z očí, duchovne vyhladnete, zoslabnete a nebudete schopní sa povzniesť.

,,Suché lístie opadáva"

Kto sa čo najskôr nespamätá – do jesene a duchovne neožije, ten padne ako suché lístie na zem, zhnije a rozloží sa.
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Rozhovor s Natáliou de Lemeny - Makedonovou.  29.5.2010
 
 
 
Práve teraz sa to hodí, keď je vylievaná Božia sila skrze Ducha Svätého do celého Stvorenia, aby sa niečo niektorým povedalo, aby sa niečo niektorým pripomenulo.
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Anton Sloboda - Turíce - Sviatok Svätej Holubice.   25.5.2010
 
 
 
,,Kto chce v sebe prežiť Svätodušné sviatky, obnovovanie prúdov sily zo Svetla, ten musí mať v sebe neskalenú túžbu po SVETLE a PRAVDE. Len tak sa môže otvoriť prúdeniu Božej milosti! " Imanuel Abdrushin

,,Tu jednoho dne, když byli opět v plném počtu shromážděni, zvedla se ohromná vichřice. Před tím nebyly vidět žádné známky špatnpočasí, a proto překvapením všichni zvedli hlavy. Nebe bylo jasné, ba zdálo se, jakoby se nad nimi rozprostíral zvláštní, nevídaný lesk. Bouře neustávala, ale zněla jako víření obrovských vln, které mocně naráží na pobřeží.

Srdce všech obyvatel Jeruzaléma byla naplněna úzkostí. Co to znamená? Lidé vybíhali z domů a spěchali na širá prostranství.
Na jednom místě nalezli shromážděné učedníky. Tito lidé, kteří až dosud byli tak sklíčení, jevili známky radostného pohnutí. Zdálo se, že z nich vychází zář.

"Podívejte se přece," volala vzrušeně jedna z žen, "s nebe padají dolů ohnivé plameny a dopadají na tyto lidi!"

Nyní to spatřili i jiní a vzrušení stále vzrůstalo.

"Naše plaménky," řekl Jan tiše pro sebe a pak se podíval na ostatní.

Ano, nebylo možno o tom pochybovat. Všichni měli na svých čelech znamení, ale jen jemu se zdálo, že toto znamení má tvar kříže. Současně všichni cítili sílu přicházející shůry, kterou jim Ježíš zaslíbil. Žhavě jimi pronikala, museli mluvit a vyprávět lidu, co věděli.

Každý mluvil k nejblíže stojícímu, lhostejno, z které země přišli. A síla, která zde působila, byla tak veliká, že pronikala jejich duchy, takže rozuměli posluchačům, ačkoliv tito mluvili cizí a několikerou řečí.

Náhle si jednotlivci uvědomili toto zvláštní dění."


Prevzaté z knihy: Zaváté doby se probouzejí - Apoštolové.
 
Takéto dianie prežili učeníci Syna Božieho Ježiša, a nie len oni, keď bola v tých časoch vyliata opäť sila do celého Stvorenia, skrze Ducha Svätého Imanuela. Sila, ktorá je vylievaná rok čo rok do celého Stvorenia, a bez ktorej, ak by nebola vyliata, tak by všetko postupne uhynulo, teda prestalo by jestvovať. Bez tejto sily by nebolo žiadneho života a bytia pre nikoho, či už tu na tejto Zemi alebo mimo nej!

Je v tom veľká milosť, láska a dobrota Otcova, za ktorú by sme mali BOHU ďakovať, každým vdychom a výdychom. Tu vďaku by sme mali premieňať v čin, a tak Bohu Otcovi preukázať svoju pokoru, lásku, vďaku a vernosť. Ale tá vďaka, vernosť, láska a pokora spočíva v tom, že človek dokáže správne spracovať túto silu, v zmysle Božích zákonov, a hlavne, k chvále PÁNOVEJ. Nie k svojej chvále, ale k chvále a oslave Boha Otca!

Takýto sa potom stávajú v očiach BOHA a PÁNA pravými služobníkmi.
 
Takýto sú v očiach BOHA milí a obľúbení.

Takýchto PÁN miluje a ochraňuje.

Takýto budú smieť raz prebývať v ríši Pánovej, v raji, aby smeli pôsobiť ďalej na diele PÁNOVOM.

Pravá služba Bohu, čo všetko obsahujú tieto tri slová? Koľko šťastia v sebe nesú? To dokáže pochopiť len ten, kto ich správne pochopil a prežil, a kto má túžbu a cieľ, aby to naplnil do poslednej bodky.

Či je ešte väčšieho šťastia pre človeka, ako pravá a verná služba BOHU? Hovorím nie, lebo nadto niet väčšieho šťastia, a   nikdy nebude!

Želám všetkým ľudom dobrej vôle, aby smeli byť účastní tohto prenádherného Sviatku, a prijali čo najviac sily, a tu využili hlavne na chválu, oslavu a vernú službu BOHU.


 
 
 
Ján Anton Sloboda - Turíce.  22.5.2010
 
 
 
Včera ráno pri svitaní, modrá obloha sa po dlhšom čase začala opäť ukazovať. Ej nejedno ľudské srdce zaplesalo, nad takou krásou, po týchto sivých a daždivých dňoch, že opäť tu modrú  krásu je vidieť, hoci len spočiatku sčasti, ale predsa, pomaly a isto, viac a viac. V takejto chvíli sa človek tak krásne cíti, nakoľko cíti blízkosť svojho skutočného domova.
 
 
Slnko pomaly vystupovalo spoza hory a jeho hrejivé lúče si pomaly razili cestu oblohou sťa jasný meč. Na západe, hoci ešte bolo nebo zahalené ťažkými mrakmi, jagala sa iná krásavica, jasná dúha, ktorá sa pomaly už strácala, ako pozdrav z neba...
 
A nebo sa viac a viac roztváralo, sťa nebeská opona, ako keby to nebo chcelo všetkým pripomenúť, že blíži sa ten veľký deň, najkrajší Sviatok roka, Sviatok, keď bude opäť vyliata Božia sila do celého Stvorenia, skrze Ducha Svätého. A nebom ako keby zaznel v tej chvíli hlas: ,,Pripravte aj vy ľudia Zeme svoj duchovný šat, aby ste mohli byť účastní tohto prekrásneho Sviatku, keď Boh vlieva novú silu do celého Stvorenia, skrze svojho Syna Imanuela..."
 
 
ABDRUSHIN - Vylití Ducha Svatého.
 
V bibli vylíčený děj vylití Ducha Svatého na učedníky Syna Božího jest mnohým lidem dosud nevysvětlitelnou událostí. Hledí se na ni namnoze jako na něco neobyčejného, co se stalo jen tehdy jednou a přihodilo se tedy libovolně.
 
V tomto mylném náhledu jest však právě také příčina zdánlivě „nevysvětlitelného“.
 
Děj nestál tu ojediněle. Nebyl také zvlášť přivozen pro učedníky, nýbrž byla to událost opakující se pravidelně od počátku stvoření. S tímto poznáním přestává tento děj ihned býti nevysvětlitelným a stane se tak srozumitelným pro vážně hledající čtenáře poselství Grálu. Při tom neztratí však na velikosti, naopak, bude spíše ještě velkolepější.
 
Kdo studoval pozorně mé poselství Grálu, našel proto již i rozřešení, neboť četl vysvětlení nadepsané „Svatý Grál“. Tam jsem se zmiňoval o každoročně pravidelně se opakujícím obnovení síly pro veškeré stvoření. Jest to chvíle, ve které do svatého Grálu proudí nová Božská síla k udržení stvoření!
 
Tu objeví se na několik okamžiků nad Grálem „Svatá holubice“, která jest duchovně viditelnou formou přítomnosti Ducha Svatého. Patří přímo k „formě“ Svatého Ducha a tvoří tedy část jeho „formy“.
 
Jako jest kříž duchovně viditelnou formou Božské Pravdy, tak je holubice viditelnou formou Ducha Svatého. Ona jest skutečně tou formou, není jen jako forma myšlena! Protože jsem o tom již podrobně mluvil, odkazuji na přednášku – Svatý Grál.
 
Tato obnova síly Duchem Svatým, tedy živou Boží vůlí, která jest silou, děje se každého roku ve zcela určitou dobu v nejsvětější svatyni nejvyššího hradu nebo chrámu, který chová Svatý Grál. Jest to jediný spojovací bod stvoření se Stvořitelem a nazývá se proto také „hrad Grálu“.
 
Obnova může býti také označena jako vylití síly, tedy vylití Ducha Svatého. Ještě zřetelněji možno to označiti jako vylití síly skrze Ducha Svatého, neboť Duch Svatý není snad vylit, nýbrž on vylévá sílu!
 
Poněvadž v ten den byli učedníci shromážděni na památku svého Pána, který vstoupil na nebesa a slíbil jim, že pošle Ducha, tedy živou sílu, bylo tak dáno v této památce kotviště k tomu, aby nastalý v té době děj v čistém duchovnu působil dolů v určitém a tomuto ději odpovídajícím stupni bezprostředně a přímo až na učedníky, shromážděné na zemi a trvající v pobožnosti! Zvláště proto, že cesta k těmto učedníkům byla snáze umožněna a urovnána pozemským životem Syna Božího.
 
A z tohoto důvodu stalo se toto zázračné, jinak na zemi dříve nemožné, jehož prožití jest podáno v bibli. Evangelisté mohli líčiti prožití, ale ne vlastní děj, jehož sami neznali.
 
Svatodušní svátky nebo letnice platí u křesťanů, jako vzpomínka na tento děj. Tito však netuší, že asi v této době jest ve hradu Grálu po každé den Svaté holubice, to jest den obnovení síly pro stvoření skrze Ducha Svatého. Ovšem není to vždy přesně v den svátku letnic, jak jest na zemi vypočítáván, nýbrž děje se tak asi kolem této doby.
 
Tehdy shodovalo se shromáždění učedníků přesně se skutečným dějem! Zde na zemi bude se slaviti později pravidelně a také v pravý čas tento den jako nejvyšší a nejsvětější svátek lidstva, v němž Stvořitel vždy znovu dává stvoření svou udržující sílu. Bude to „Den Svaté holubice“, tedy den Ducha Svatého, jako veliká modlitba díků k Bohu Otci!
 
Budou ho slaviti lidé, kteří konečně stojí vědomě ve stvoření, které se nyní naučili správně znáti v celém jeho působení. Jejich zbožným zaujetím stanoviska v této přesné době bude také možno, že v otevření se bude se zvratně působivě živé požehnání znovu snášeti až dolů na zem a rozlévati se do žíznivých duší, jako kdysi u učedníků.
 
Tato doba přinese pak mír a radost. Není již tak příliš vzdálena, pokud ovšem lidé neselhou a nechtějí býti ztraceni pro celou věčnost.
 
 
Ján Anton Sloboda - Jedná veta.  16.5.2010
 
 
 
Dovolím si napísať úplne malú úvahu o jednej vete, ktorú už dnes nie je možné nájsť v povojnovom trojdielnom vydaní Posolstva Grálu, ktoré bolo upravené druhou rukou, a nie rukou Pána ABDRUSHINA, o čom bude svedčiť aj táto jedná veta, nakoľko bola tiež zámerné vyškrtnutá, aby bol zatajený opätovný príchod Syna Človeka, ktorá sa nachádza v predvojnovom vydaní Posolstva Grálu - Posolstvo Doznieva, prednáška - Oddanosť:
 
,,Bolo zasľúbené, že noha Vyslanca Božieho nevstúpi do prachu toho, čo bolo!"
 
Ak Pán ABDRUSHIN také niečo napísal, tak to musí byť zákonom a Pravdou! To čo ON zvestuje sa do poslednej bodky naplní! Noha Vyslanca Božieho nevstúpi do prachu toho, čo bolo, ale vstúpi do toho nového, čo bude, čo povstane, až po prvej Veľkej očiste Zeme, keď temno z väčšej časti už bude zničené, keď ľud Pánov bude s radosťou očakávať svojho Vodcu a Kráľa Imanuela na svätom mieste, tak ako o tom zvestujú starovekí proroci, Zjavenie Jána, Posolstvo Grálu, a v neposlednom rade Večné zákony 1, 2, 3!
 
 
27. V ten deň, vy synovia Izraela,
budete pozbieraní jeden po druhom
od Eufratu až po Egyptský potok
(vyvolení, z celej zeme)
a klaňať sa budú Pánovi (Imanuelovi)
na Svätom vrchu v Jeruzaleme. (na Sione)
 
28. Takto hovorí Pán:
„Položím na Sione kameň vzácny,
pevne zasadený“ (svojho syna – Imanuela)
kto uverí, nezakolíše.
Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje Svetlo
(vrátil sa malý Imanuel)
a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!
Lebo, hľa, tma pokrýva Zem
a temnota národy, (po očiste je všetko zničené)
ale nad tebou sa zaskvel Pán (na Sione)
a jeho sláva sa zjavila nad tebou.
Národy prichádzajú k tvojmu Svetlu
a králi k žiare, čo ti vzišla.
Cudzí synovia postavia ti múry
a ich králi ti budú slúžiť.
(Jeruzalem pomôžu vystavať cudzinci)
Lebo národ a kráľovstvo,
čo ti neslúži, bude zničené,
budú ťa volať Mesto Pána, (Jeruzalem)
Sion Svätého Izraela. (Vrch Boha)
 
Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine
ani o ničení a hubení v tvojich hraniciach,
svoje múry budeš nazývať spásou.
Slnko ti už nebude svetlom vo dne,
ani v žiare nezasvieti Mesiac,
ale Pán ti bude svetlom
ukončia sa dni tvojho zármutku.
 
A tvoj ľud – všetko spravodliví (vyvolený národ)
budú vládnuť krajinou naveky.
Ten najmenší bude kmeňom,
(malý Imanuel bude Vodca)
najdrobnejší, mocným národom.
(Slováci – vyvoleným národom)
Ja, Pán to v príhodnom čase urýchlim.“ Večné zákony 3 – prorok Izaiáš.
 
 
 
 
 
 
 
Je preto hádam každému už dnes jasné, že čo bolo úlohou Pána ABDRUSHINA, keď chodil po tejto Zemi druhýkrát ako Duch Pravdy. Jeho úlohou bolo priniesť ľuďom Slovo Pravdy, (to staré ešte v tom čase nepominulo!), na ktorom sa celé ľudstvo vysúdi, bez ohľadu nato, že aký názor dnes a či včera zastáva, zastávalo.
 
Evanjelium podľa Jána – výňatok z kapitoly č. 16, kde sa zvestuje zasľúbenie  Ducha Pravdy Ježišom, to by som rád všetkým pripomenul a zdôraznil, všetkým tým, ktorí nedbajú na určité zasľúbenia, ktoré sa musia vždy tak naplniť ako boli zvestované, tobôž ak boli zasľúbené Synom Božím!:
 
,, 7Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. 8A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; 9o hriechu, že neveria vo mňa; 10o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; 11a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. 13Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“
 
Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej Pravdy...To majte všetci na pamäti, že nič iné, len povedať vám tu čistú Pravdu od BOHA! To je ten odkaz, to je to veľké zasľúbenie Pánom Ježišom. Povie vám to, tesné pred Veľkou očistou Zeme, čo som vám Ja nestihol povedať, lebo ešte ste nato vtedy nedozreli, preto by ste tomu ani nerozumeli. 
 
A v tom Slove Božom tkvie pre každého z nás vzostup k výšinám alebo pád to temnôt a zatratenia! Ľudstvu v tom bude vždy ponechaná voľná ruka, že ako sa rozhodne. Nato teda pamätajme, lebo koleso Veľkej očisty už stojí pred dverami a klope na nich...A až potom nastane ten Zlatý vek, s pravým Vodcom a Kráľom IMANUELOM!!!
 
 
Ján Anton Sloboda - 135. výročie narodenia Pána ABDRUSHINA.  18.4.2010
 
,,Ľudia - hej! ľuďmi radi menujú sa oni,
tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony.
Zákon je len jeden u nich, jeden zákon vlčí;
právo v putách - a Pravda na hraniciach blčí.

 
No príde i prísť musí ten bohatier Boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží;
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu -
a za stôl si zasadne Pravda môjho ľudu!“
 
Výňatok z básne od Jána Bottu – Smrť Jánošíkova.
 

135 pozemských rokov, tak presne toľko rokov dnes ubehlo odvtedy, keď sa Božia Vôľa stala opäť človekom, aby tesne pred veľkým súdom - Veľkou očistou Zeme, priniesla Pravdu vo svojom svätom Slove, na ktorom sa vysúdi celé ľudstvo, v ktorom tkvie pre každého človeka záchrana a spása, pre jeho ďalšie bytie, pre jeho rast, pre jeho očistenie sa. Veď čo je to sto pozemských rokov vo večnosti? Jediná kvapka v obrovskom mori!

Z evanjelia podľa Jána – 16/7-15:


,,Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca k vám nepríde, ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde On poučí svet, o hriechu, o spravodlivosti, a o súde. O hriechu, že neveria vo mňa, o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte, a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám."



Bol to On, Imanuel Abdrushin, Duch Pravdy, druhý Syn Boha Otca, veľký Učiteľ ľudstva, ktorý sa nebál temnôt a ukázal nám ešte raz vo svojom Svätom Slove tu správnu cestu za Svetlom.  Ale ľudstvo opäť zlyhalo a nespoznalo v ňom veľkého Posla od Boha, ktorého zasľúbil sám Syn Boží Ježiš, tesne pred svojou nevinnou smrťou.

Odišiel v tichosti , ale po očiste sa opäť navráti, nakoľko sa opäť narodil tesne pred prvou veľkou očistou Zeme.
 
,,A vystavím vám chrám vašeho BOHA a PÁNA zde na zemi a budu vaším Králem, který vás bude povždy spojovat se silou z Ducha, jestliže ponesete v sobě vůli ke vzestupu"
 
ABDRUSHIN - K svátku Čisté Lilie.
 
Večná chvála zato BOHU buď, aby viedol on IMANUEL ľudstvo v Tisícročnej ríši , ako pravý Kráľ a Vodca , ktorému sa nik z ľudí nevyrovná.
 
Bez Imanuela nemôže byť teda položený ani ten najmenší kameň výstavby Tisícročnej ríše, lebo tak BOH rozhodol!

,, Tak bude tisíciletá říše školou pro lidstvo, ve které se má učit, jak má státi v tomto pozdějším stvoření, jak má myslet a jednat, aby vyplnilo svou úlohu správně a tím samo bylo šťastno!

Pro tisíc let jest za tím účelem lidská vůle jako vládnoucí v tomto pozdějším stvoření jen podvázána, když dříve v soudu bude zničeno vše, co bylo falešně zaseto a falešně vedeno!

Během tisíce roků bude vládnouti jedině Božská vůle, které musí se podříditi každý lidský duch, který mohl obstáti v soudu!
 
Božská vůle sama nezůstane však na zemi v krvi a mase po tisíc let, nýbrž po vykonané výstavbě odejde vzhůru do hradu Grálu. Na jeho místě bude však vládnouti na zemi během těchto tisíce roků vždy nositel jeho vůle, který s ním bude přímo spojen. Bude to vždy jeden z Prastvořených, čistě duchovních, který již svým původem, věděním a mocí bude daleko převyšovati lidské duchy tohoto pozdějšího stvoření, kteří všichni patří jen k vyvinutým. Bude to vždy rytíř svatého Grálu, z hradu, kde dříve byl již připraven, aby byl nositelem meče Imanuelova, nositelem Božské vůle.“
 
Poselství Doznívá – Říše Tisíce let.

Preto v tejto chvíli mu zdajme úctu a ďakujme Stvoriteľovi zato, že nám bol On Imanuel daný k našej záchrane a spáse , k záchrane celého neskoršieho stvorenia.

+ On Imanuel, ktorý je Božím mečom .

+ On Imanuel, ktorý bude vládnuť vždy v súlade zo svätými zákonmi, nakoľko On sám je z vôle Boha zákon.

+ On Imanuel, ktorý bol vyvolený k tomu, aby ľudstvo viedol v zlatom veku a vládol rukou spravodlivou.

+ On Imanuel vyvedie ľudstvo z tmy a jeho rukou bude porazený ten, ktorý padol a postavil sa na odpor Stvoriteľovi , tak ako aj celé temno a všetci tí, ktorí sú jeho služobníkmi!

+ On Imanuel je to, ktorého ohlasovali ako sudcu a Kráľa starovekí proroci, aj sám Syn Boží Ježiš.


Preto dnes hovorím:
Vďaka Pane za všetku tu milosť, ktorá sa nám dostala a dostáva skrze tvojho Syna IMANUELA.


,,A jednou, až přejde soud Páně, vám opět vykvetou opravdové velikonoce. Pak k vám budu opět mluvit a budu vám říkat o novém životě, který Pán dá jen těm, kteří budou ochotně chodit podle svatých zákonu jeho stvoření. Budou osvobození ode všeho konaní Světlu nepřatelského. Již nikdy nebudou moci rouhavě zpustošit krásné záhrady, jejichž nádherou a čistotou mají se po všechny věky oblažovati, aby jejich duch zesílil!" Imanuel Abdrushin - Poselství dozníva.

 
Ján Anton Sloboda - Zmŕtvychvstanie Ježiša.   4.4.2010
 
 
 
 
V jednej piesni sa spieva: ,,Pravda je len jedna, ostatne propaganda!"
 
*Propaganda - ovplyvňovanie širokého okruhu ľudí určitými myšlienkami a názormi, ich oboznamovanie s opatreniami štátnych či vládnych orgánov; šírenie ideí a názorov s cieľom získať pre ne prívržencov.*
 
A presné taká propaganda sa vedie aj ohľadom vzkriesenia Ježiša. Podľa cirkevnej dogmy sa to malo udiať v mäse a krvi po ukrižovaní Ježiša. Už len tým sa dáva najavo, že malo sa dbalo nato, že čo o tomto deji píšu evanjelia, ale že viac sa dbalo a dbá až dodnes nato, že čo o tom tvrdí cirkev a jej prívrženci, nakoľko im to nerobí problém to takto prijímať. Ale pravda je opäť iná, nie v zmysle ľudskom, ale v zmysle Božom, teda v zmysle Božích zákonov, ktoré sú večné a nemenné, tak ako sám Boh!
 
Ale našťastie Pravda bola ľudom vysvetlená aj v tejto oblasti niekým, tesné pred Veľkou očistou Zeme, (...veď čo je to 100 pozemských rokov oproti večnosti? Kvapka v obrovskom mori a nič viac...), koho sám Syn Boží zasľúbil, k spáse a záchrane pre tých, ktorí počujú v určený čas hlas záchrany z nebies, zhora od Boha. Tým niekým je sám Duch Pravdy Abdrushin, lebo len On mal tu silu vyvrátiť aj túto dogmu, ktorá tu pretrvávala skoro 2000 rokov ako nejaká pravda, hoci to bola len ďalšia lož, ktorá sa stala dogmou a cirkevnou pravdou, a ktorá z Pravdou Boha nemá nič spoločné!
 
,, Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Z Jánovho evanjelia.
 
Výňatok z prednášky od Abdrushina – Vzkriesenie pozemského tela Kristovho.
 
,, Keď Kristus zostúpil na zem, aby zvestoval Božie posolstvo Pravdy, musel tiež použiť hrubohmotné telo z mäsa a krvi. Už v tejto skutočnosti by mal každý uvažujúci človek poznať nezmieriteľnosť prírodných zákonov, rovnako ako tiež v jeho telesnej smrti, ktorá nasledovala po ukrižovaní.
 
Ale ani toto hrubohmotné telo nemohlo byť po smrti výnimkou. Muselo zostať v hrubohmotnom svete! Nemohlo vstať z mŕtvych, aby vošlo do iného sveta! To nepripúšťajú pevné Božské či prírodné zákony vo svojej dokonalosti, ktorá vzišla z Božej vôle. To ani pripustiť nemôžu, pretože by inak neboli dokonalé. Z toho by zase vyplynulo, že nie je dokonalou ani vôľa Boha, ani jeho sila, ani on sám.
 
Pretože je to však vylúčené, ako to môže zistiť každá veda vo stvorení samotnom, potom je to nesprávne a je to pochybovaním o dokonalosti Božej, ak sa tvrdí, že toto hrubohmotné telo vstalo z mŕtvych a po štyridsiatich dňoch vošlo do iného sveta.
 
Ak má telo skutočne vstať z mŕtvych, tak sa to môže stať jedine tým spôsobom, že duša spojená s hrubohmotným telom ešte po nejaký čas jemnohmotným povrazcom, je zavolaná späť do tohoto tela. Podľa prírodných zákonov je to možné dovtedy, pokiaľ trvá tento povrazec. Len čo sa pretrhne, bolo by vzkriesenie, t.j. privolanie duše do doterajšieho hrubohmotného tela, nemožné!
 
Aj to podlieha prísne prírodným zákonom, ktoré nemajú medzier. Dokonca ani sám Boh by to nedokázal, pretože by to odporovalo jeho vlastným dokonalým zákonom, jeho vlastnej dokonalej vôli, pracujúcej v prírode samočinne. Práve pre túto dokonalosť nemohol by nikdy prísť na takú nedokonalú myšlienku, ktorá by musela byť len činom ľubovôle.
 
Tu sa opäť prejavuje, že Boh je zdanlivo viazaný svojou dokonalosťou v diele stvorenia, dokonalosťou, ktorá nemá medzier a musí byť v každom prípade splnená. Nepripúšťa nijaké zmeny, ktoré nie sú však zamýšľané, ba ani potrebné. V skutočnosti tu vôbec nejde o viazanosť Boha, to sa človeku len tak javí podľa niektorých vecí, pretože nemôže mať prehľad o celom dianí. A táto neschopnosť, mať prehľad o celku, privádza ho k tomu, že aj keď to mieni celkom dobre a úprimne, očakáva od svojho Boha činy ľubovôle, ktoré prísne posudzované, musia len znižovať dokonalosť Božiu.
 
Ľudia to pritom myslia dobre a pokorne, ale v tomto prípade to nevyvoláva úctyplný pohľad k Bohu, ale naopak, je to strhávanie do celkom prirodzeného obmedzenia ľudského ducha.
 
Bezpodmienečné dodržanie Božej vôle, či prírodných zákonov, prejavilo sa tiež pri vzkriesení Lazara a mládenca z Naimu. Obaja mohli byť vzkriesení, lebo spojovací povrázok s dušou ešte jestvoval. Na Majstrovo zavolanie duša sa mohla opäť zjednotiť s telom. Toto telo bolo potom podľa zákonov prírody prinútené zotrvať v hrubohmotnom svete, dokiaľ nenastalo nové odlúčenie jemnohmotného tela od hrubohmotného, čo potom umožnilo jemnohmotnému telu vstúpiť do jemnohmotného záhrobia. Nastalo teda nové hrubohmotné odumretie.
 
Ale prechod hrubohmotného tela do iného sveta je nemožnou vecou. Keby sa bol Kristov duch opäť vrátil do hrubohmotného tela, alebo keby ho snáď vôbec nebol opustil, bol by býval nútený zotrvať v hrubohmotnosti tak dlho, dokiaľ by nenastalo nové úmrtie, nie inak.
 
Vzkriesenie a vstup do iného sveta v pozemskom tele je absolútne vylúčený, a to ako pre ľudí, tak aj vtedy pre Krista!
 
Pozemské telo Vykupiteľa šlo tou istou cestou, ktorou musí ísť každé hrubohmotné telo podľa prirodzených zákonov Stvoriteľa.
 
Ježiš z Nazaretu, Syn Boží, podľa toho nevstal telom z mŕtvych!
 
I napriek všetkej logike a práve v tom spočívajúcom väčšom uctievaní Boha nájdu sa teraz ešte mnohí ľudia, ktorí v slepote a lenivosti svojej falošnej viery nebudú ochotní ísť po tak jednoduchých cestách Pravdy. Zaiste nájdu sa aj takí, ktorí pre vlastnú obmedzenosť nebudú môcť ísť po týchto cestách. Iní zase sa budú úmyselne snažiť zúrivo bojovať proti tomu z odôvodneného strachu, že by sa tým musela zrútiť ich namáhavo postavená budova pohodlnej viery.
 
Nemôže im prospieť, i keď sa budú opierať o základ ústnych podaní; veď aj učeníci boli ľudia. Je totiž len čisto ľudské, keď učeníci, veľmi rozrušení vtedajším hrozným dianím, pri spomienkach zaplietli do svojho rozprávania mnoho vlastných myšlienok. Po videní predchádzajúcich zázrakov, ktoré si sami nevedeli vysvetliť, podávali všeličo inak, než tomu bolo v skutočnosti.
 
Ich spisy a rozprávania mnoho ráz pramenili prisilno vo vlastných ľudských domnienkach, ktoré potom položili základ niektorým pozdejším omylom, ako napríklad mylné zlúčenie Syna Božieho a Syna Človeka.
 
Aj keď mali k pomoci to najsilnejšie duchovné vnuknutie, napriek tomu veľmi silne zasahovali pri ďalšom podávaní aj ich vlastné predpojaté názory a kalili často i ten najlepšie zamýšľaný a najjasnejší obraz. Ježiš sám nezanechal nijaké spisy, na ktoré by sa jedine mohlo oprieť bez sporu a bez výhrad.
 
Nebol by nikdy vyslovil alebo napísal niečo, čo by sa úplne nezhodovalo so zákonom jeho Otca, s Božími zákonmi prírody alebo s tvorivou vôľou. Sám predsa výslovne povedal:
 
“Prišiel som, aby som zákony Božie naplnil!”
 
Avšak zákony Božie sú jasne zakotvené v prírode, ktorá sa samozrejme rozprestiera ďalej ako len v hrubohmotnosti. Zostáva predsa “prirodzenou” všade, ako v jemnohmotnom, tak v bytostnom a tiež v duchovnom svete. Mysliaci človek dokáže v týchto významných slovách Spasiteľa istotne nájsť niečo, čo prevyšuje zmätené náboženské dogmy a ukáže cestu tým, ktorí skutočne vážne hľadajú!
 
Každý človek môže okrem toho nájsť v biblii podklady o tom. Ježiš sa predsa zjavil mnohým. Čo sa však stalo? Mária ho pritom spočiatku nepoznala a Magdaléna ho tiež ihneď nepoznala. Dvaja učeníci, idúci do Emaus, ho nepoznali po celé hodiny, i keď išiel a hovoril s nimi ... Čo z toho vyplýva? Že to muselo byť iné telo, ktoré videli, inak by ho boli všetci ihneď spoznali!
 
Ale nech pokojne ostane hluchým ten, kto nechce počuť, a slepým ten, kto je príliš pohodlným, aby otvoril oči!
 
Všeobecný pojem “vzkriesenie tela” nachádza svoje oprávnenie pri pozemských zrodeniach, ktoré neprestanú, dokiaľ budú pozemskí ľudia. Je to veľké zasľúbenie, že sa umožňuje opätovné pozemské žitie, ďalšia inkarnácia za účelom rýchlejšieho pokroku a nutného odčinenia zvratných účinkov nižších druhov, čo je rovnoznačné s odpustením hriechov. Je to dôkaz nesmiernej lásky Stvoriteľa, ktorého milosť spočíva v tom, že zosnulým dušiam, ktoré svoj pozemský čas celkom alebo čiastočne premárnili a vstupujú preto do záhrobia nehotoví pre vzostup, dáva sa znovu príležitosť zahaliť sa novým hrubohmotným telom alebo plášťom. Tak slávi ich odložené telo vzkriesenie v novom tele. Duša, ktorá už prešla do záhrobia, prežíva tak vzkriesenie v tele!
 
Aké požehnanie spočíva v tomto trvalo sa opakujúcom splňovaní takej vznešenej milosti, dokáže ľudský duch pochopiť až neskoršie, pretože nemá prehľad o celku!“ Koniec citátu z knihy „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu".
 
A možno niekto by sa opýtal, že kde skončilo pozemské telo Ježišove? Aj na to nám dáva odpoveď iná kniha, kde je zmienka aj o tom, a ktorá bola prijatá človekom z blízkeho okolia Abdrushina:
 
,,Velikonoční ráno zalilo celou zemi zářivým světlem. Ke hrobu Syna Božího putovalo několik žen. - V jejich tvářích se zračila hluboká vážnost, když mlčky kráčely mezi poli. Brzy došly k hrobu, ale zděšeně hleděly na zející otvor před sebou. O kus dál ležel odvalený balvan.
 
Roztřesené ženy vstoupily do úzkého zděného hrobu - byl prázdný! Na zemi ležel kus plátna, jediné, co po Ježíši zbylo... .
 
V Jeruzalémě seděl Jan u Marie. "Stalo se. Zanesli jsme jeho mrtvé tělo tam, kam sis přála! Teď je v bezpečí, chráněno před zvědavostí a zvůlí lidí. Nikdy se lid nedoví, kde odpočívá jeho tělo."   Výňatok z knihy z ,,Z doznělých tisíciletí – Maria“.
 
Ján Anton Sloboda - Veľký piatok - Deň zločinu a vraždy!   2.4.2010
 
 
 
 
Doznelo davové šialenstvo na námestí...Doznelo: ,,Ukrižuj ho!"...Doznela najväčšia prosba z Ježišových úst na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“...Doznela posledná veta od Ježiša: ,,JE DOKONANÉ!“
 
 
Aj po 2000 rokoch ľudia ostávajú naďalej v tom istom nepochopení, že prečo prišiel Syn Boží Ježiš na túto Zem? Stále tá istá pesnička, stále to isté nepochopenie, stále tá istá domýšľavosť...

Ľudstvo ešte donedávna žilo v tom seba klame, ale žiaľ väčšina v ňom aj naďalej žije, že Syn Boží Ježiš prišiel nato, aby sa nechal popraviť, čo mal byť Bohu milý čin, a aby tak bola sňatá vina z ich pliec, z tých pliec, ktoré si to sami zavinili a spôsobili. Veď stačí navštíviť chrámy v týchto dňoch, ktoré cirkev a jej veriaci pokladajú za najväčšie sviatky roka, a slova sa potvrdia, že naďalej panuje táto dogma, ktorá nemá s Pravdou ako takou, nič spoločné. Sviatky alebo svedectvo o veľkom zlyhaní a previnení ľudstva?

Jedno s prikázaní hovorí: ,,NEZABIJEŠ!!!", a Božiu lásku ľudia pribili vtedy na kríž, a dokonca ju naďalej aj pribíjajú, keď naďalej zotrvávajú v tejto dogme!!!
 
Toho, čo sa ničím neprevinil!
 
Toho, ktorý prinášal nám ľudom vo svojom svätom Slove záchranu a spásu, a otváral nám svojím SLOVOM bránu nebeskú. V SLOVE, A V NIČOM INOM!
 
Veď bolo nám vtedy povedané Ním samým, ,,JA SOM CESTA, PRAVDA, A ŽIVOT. NIK NEPRICHÁDZA K OTCOVI, AK LEN NIE SKRZE MŇA!!!", čiže skrze SLOVO, ktoré nám povedal, a ktoré nám tu zanechal, a cez nič iné!
 
SLOVO, BOŽIE SLOVO, poklad najvyšší, poklad najväčšej ceny, pred ktorým všetko ostatné je ničotné.

Smrť Ježišova bude navždy zapísaná zlatým písmom, lebo touto obetou potvrdil, že to čo hlásal bola a navždy aj ostane čistá Pravda Božia. Nebál sa zastrašiť, nezlomila ho ľudská zlovôľa, preto mu bude vždy patriť ta najvyššia pocta.

Duch sa búri, ale rozum všetko potláča. Už vtedy bol pomaly na vrchole svojej moci a prostredníctvom neho samozrejme odporné temno, ktoré sa zaň ukrývalo, preto bolo ťažko spoznateľné. Veď ak by to tak nebolo, tak tento hanebný čin, ktorý bol spáchaný na Synovi Božom Ježišovi, tak ten by sa nemohol stať.

Ľudia, ktorí veríte, že jeho smrť bola Bohom chcená, tak ak by išlo o vaše dieťa, a to dieťa by bolo zhanobené, zbičované, neprávom odsúdené a popravené tak strašnou smrťou, tak vtedy by ste s tým isto nesúhlasili, ale by ste kričali s plného hrdla, že sa stala veľká neprávosť, dokonca verím, že by ste sa búrili. Ale v prípade Syna Božieho si dáte hocičo nahovoriť, hoc Pravda o tomto strašnom zločine, ktorá bola vykonaná na Zvestovateľovi Pravdy, je predsa iná. Aká, tak to už vie každý, kto čítal Posolstvo Grálu, ako Nové Posolstvo Svetla druhého Božieho Syna - Ducha Pravdy - Imanuela Abdrushina, ktorého zasľúbil sám Syn Boží Ježiš, tesne pred svojou smrťou, kde až tam bola vyvrátená táto dogma, na ktorej cirkev, ako taká, stáva svoje učenie a tým uvádza ľudí stále do veľkého omylu a ťažkého previnenia, keď aj po tomto upozornený druhého Božieho Syna sa na tom zotrváva!


Pravda bola povedaná ešte raz pred veľkým súdom! Je len preto na nás samotných či využijeme túto šancu a konečne spoznáme nesprávnosť našej cesty, nášho konania a myslenia, lebo ak napriek tomu nie, tak ostáva nám už len jedno, padnúť do prachu úplného zabudnutia a zatratenia.
 
 
,,Konečně svítalo.
 
Kromě Jana byli učedníci rozptýleni a zčásti seděli blízko východu. Petr si stoupl před vrata.
 
Právě šla kolem něho jedna ze služebných domu, zadívala se na něho bystře a řekla:
 
"Nejsi i ty jeden z těch, kteří patří k tomu zajatému?"
 
A Petr odpověděl:
 
"Neznám toho člověka!"
 
Služka však řekla:
 
"Nezapírej, já jsem tě už s ním viděla."
 
A opět řekl Petr:
 
"Nevím, o kom mluvíš."
 
Tu se služka rozhněvala a vyplísnila ho:
 
"Lžeš, vždyť jsi učedník tohoto muže!"
 
Také Petr se rozohnil a pravil velmi hlasitě:
 
"Neznám tohoto člověka a nezáleží mi na něm!"
 
Vtom zakokrhal kohout třikrát, a Petr vyšel ven a hořce plakal.
 
Před Pilátovým domem se shromáždil obrovský dav lidí. Pověst o zajetí Ježíše se přes noc v Jeruzalémě rozšířila. Židé se cítili jaksi podvedení. Byli připraveni na to, rozpoutat o velikonocích povstání, a tímto zajetím jim v tom bylo zabráněno.
 
Hlasatelé probíhali všemi ulicemi a sdělovali vyhlášku kněží, že Ježíš je vinen rouháním se Bohu. Lid, jehož vzrušení neznalo mezí, se sbíhal ke dvoru Pilátovu.
 
Zapomenuta byla Ježíšova slova, která se dotkla jejich duší. Všichni teď měli v srdcích jen hněv a zklamání. Proklínali ho! Chtěli jeho smrt, jako ji chtěli kněží. Všichni byli na straně kněží, protože zvěst, kterou vyslali, byla tak pobuřující, že lidi zmátla. Každé slovo bylo otráveno a pálilo je. Nedopřávalo čas k úvaze.
 
Tak byla vzbuzena nálada proti Ježíšovi. To ale Pilát netušil, když vstoupil na balkón svého domu, aby v tento den jako každoročně propustil lidu jednoho z vězňů. Zeptal se, koho má osvobodit, zda loupežného vraha Barabáše nebo Ježíše. Jeho údiv byl veliký, když dav rozhodl proti Ježíšovi. Poodstoupil a dal přivést Ježíše k sobě na balkón. Lid vášnivě křičel, jakmile spatřil Syna Božího.
 
Pilát si to neuměl vysvětlit a pokoušel se přesvědčit lid o nevině tohoto člověka. Zdola se však ozval ještě divější ryk.
 
"Ukřižuj ho!" vykřikl pronikavý hlas a zuřivě začali volat i ostatní lidé:
 
"Ukřižuj ho!"
 
Pilát stále ještě váhal:
 
"Nenalézám na něm žádnou vinu!"
 
Jeho slova padla jako kapky vody do ohně. Zasyčela a proměnila se v páru.
 
Přesto nebyl Pilát ochoten tohoto muže ukřižovat. Chtěl ho zachránit.
 
Vtom ale padla hrozivá slova, z úst, která nemohla patřit člověku z lidu.
 
V davu zde stál nepoznán jakýsi člověk... Kaifáš! A tento člověk hrozil Pilátovi, že porušuje svou povinnost! Neboť je povinností každého Římana odpravit velezrádce!
 
Nikdo jiný to nemohl říci. Nikomu z lidí by nenapadla tato lest. To mohl jen Kaifáš, který Ježíše strašlivě nenáviděl a svou školenou špatností ihned poznal tuto poslední příležitost.
Zvítězil tak nad Římanem Pontiem Pilátem, který pokrčil rameny a přenechal Ježíše jeho osudu. Domníval se, že učinil, co mohl učinit, že víc nebylo možné. Co mu záleželo na tom, zda je na světě o jednoho dobrého člověka víc nebo míň? Nemohl přece pro něho dát v sázku své postavení!
 
Opět byl Ježíš uchopen hrubýma rukama a strkán vpřed. Na rameno mu položili masivní kříž a trnovou korunu přitiskli pevněji na hlavu. Pak se dal průvod do pohybu směrem na Golgatu.
Těžká byla ta dlouhá cesta až tam nahoru. Lidé stáli na kraji cesty a zvědavě se dívali. Ježíš kráčel pod tíhou kříže tak rychle, jak mohl, ale jeho tělo bylo již příliš vysíleno. Žilo v něm málo myšlenek, když šel touto cestou. Jen jednou myslel, že slyší svou matku. Vzhlédl a uviděl v davu Mariin obličej s úzkostnýma očima.

 
Usmál se, aby ji uklidnil.
 
Tížeji tlačil kříž a táhl Ježíše téměř k zemi. Vtom uslyšel, jak jeden ze žoldnéřů řekl:
 
"Vždyť nám umře už na cestě! Nemůže nést kříž dál."
 
Ježíš viděl lidi již jen jako hustou mlhou. Slova kolem sebe již téměř neslyšel. Cítil, jak mu klesají kolena a najednou ležel na zemi.
 
Tento minutový klid na něho působil blahodárně. Ježíš by byl nejraději tak ležel, aniž by se znovu probudil. Ucítil však nohu, která ho kopla do boku, a vzchopil se k další cestě.
Kříž teď nesl kdosi jiný, ale Ježíš už nic neviděl. Nevěděl, jak přišel na Golgatu. Věděl jen, že došli na místo, neboť ho zastavili, když chtěl jít dál. Stál tu nejistě a hleděl vyhaslýma očima kolem sebe.

 
Za hlasitých povelů vztyčili vojáci kříž a přistoupili k Ježíši. Tři muži tvrdých pěstí s něho strhli plášť a svrchní oděv. Z křížů, které již na Golgatě stály, se ozýval dolů křik. Viseli tam dva zloději a čekali na smrt. Ježíš obrátil pohled vzhůru a pohlédl do zkřivených tváří.
 
Cítil, jak mu kolem těla ovinují provazy a jak ho zvolna vytahují. Mlha se mu ukládala na smysly. Pak jím ale projela pronikavá bolest a přivedla ho opět k vědomí. Hřeb probil jeho nohy, jež pod sebou měly jako oporu jen malý špalíček dřeva. Ježíš sevřel rty. Ani hles bolesti... nic...! Také když mu probíjeli ruce hřeby, zůstal Ježíš tichý.
 
Jeho hlava se schýlila a brada spočívala na prsou. Nikdo nepozoroval, že trpí. Nekřičel a to popudilo lůzu znovu proti němu.
 
"Jsi-li Syn Boží, pomoz si sám! Ale ty jsi pomáhal jen jiným! Podívejte, sám sobě pomoci neumí. Sestup dolů s kříže!"
 
Taková slova pronikala k ukřižovanému. A zloděj visící po jeho boku škubal provazy, jimiž byl připoután, a posmíval se mu ještě v smrti. Vtom z druhé strany žalostně zazněl bolestný hlas:
 
"Pane, vzpomeň si na mne, až budeš ve svém království!"
 
A Ježíš promluvil poprvé:
 
"Ještě dnes budeš v ráji!"
 
Opět se kolem něho sneslo šero. Ježíš neviděl ty, kteří plakali pod křížem. Jen jednou opět ještě procitl a pohlédl na hlavy těch, kteří pro něho truchlili. Viděl Marii, vedle ní Jana a pravil vlídně:
 
"Pohleď, to je tvůj syn a to je tvá matka, Jene!"
 
Lidé se nepřestávali posmívat. I pravil Ježíš:
 
"Otče, odpusť jim, neboť nevědí, co činí."
 
Potom vše ztichlo.
 
Teprve po hodinách otevřel Ježíš ještě jednou oči a prosil o vodu, neboť žíznil.
 
Jeden z vojáků vstal od kostek a na tyči mu podal namočenou houbu. Pak bylo vše opět jako dříve...
 
Ježíš žil ve stavu téměř již nevědomém. Tu před něho předstoupil Lucifer. Ježíš se zachvěl a zvolal:
 
"Otče, což jsi mne opustil?"
 
Antikrist zmizel a Ježíš uzřel nepřehledné zástupy služebníků Světla. Poznal je, všechny, kteří ho provázeli na zem, a naplnila ho blažená radost.
 
Jeho rty tiše zašeptaly:


"DOKONÁNO JEST!"

 
Prevzaté z knihy – Z doznělých tisíciletí.
 
Ján Anton Sloboda - Zelený štvrtok - Deň zrady!   1.4.2010
 
 
Čím je a ostane Zelený štvrtok pre ľudí, pre ktorých je ozaj Boh a jeho Pravda na prvom mieste? Ostane vždy len dňom jednej z najväčšej zrady, aby mohla byť zákerným a ľstivým spôsobom obžalovaná Božia Láska, ktorá sa stala človekom, a ktorá prinášala pred 2000 rokmi záchranu a spásu pre ľudstvo vo svojom svätom Slove, a tak aby následné bola umlčaná smrťou na kríži ako nejaký zločinec!

Ale Pravda sa nedá umlčať, Pravda vždy časom vyjde najavo, vždy, tak ako v prípade nevinnej smrti Syna Božieho Ježiša, ktorá vždy ostane tým najhorším zločinom, ktoré ľudstvo spáchalo na Spasiteľovi ľudstva Ježišovi! Aj o tom prišlo vysvetlenie opäť skrze Svetlo, skrze jeho Slovo – Posolstvo Grálu, ktoré ľudstvu podal sám Syn Svetla Duch Pravdy Abdrushin, aby aj v tejto veci došlo naplnenia prísľubu Pána Ježiša, o príchode Ducha Pravdy tesné pred Veľkým súdom...,, Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy!“
 
Dnes je teda Zelený štvrtok, deň keď bola zradená Božia Láska Ježiš, jedným z jeho učeníkov. Preto si pripomeňme v tento deň túto udalosť, a pokúsme sa ju naplno prežiť a precítiť v duchu, udalosť, ktorá sa vtedy odohrala, keď bola Božia láska zrádzaná, vysmievaná, krivo obžalovaná, ponižovaná... Nech bude to pre nás mementom a poučením!

Čo je viac, položiť pozemský život za Pravdu, hoci ho stratím, alebo mlčať, nestratiť ho, ale padnúť?

Teda otázka vždy bude znieť takto:
Čo som ochotný urobiť preto, aby som Pravdu nezradil? Nato nech si každý odpovie sám…
 
 

,, Po večeři šel Ježíš s učedníky tichou nocí do Getsemane. Vstoupili do rozlehlé zahrady. I pravil Ježíš:
 
"Počkejte tu, půjdu dál do zahrady, abych se modlil. Jene, Jakube a Ondřeji, vy mi ale zůstaňte nablízku."
 
Petr pravil:"Proč mne nechceš nechat po svém boku? Což toho nejsem hoden?"
 
Ježíš na něho smutně pohlédl.
 
"Věz, že nyní smím mít vedle sebe jen věřící, Petře! A věz, že budeš kolísat jako třtina ve větru, neboť dříve než kohout třikrát zakokrhá, třikrát mne zapřeš!"
 
"Pane," ujišťoval Petr, "jak můžeš tak myslet? Nikdy nezapřu tebe, Pána svého!"
Ježíš zavrtěl hlavou.

 
"Již nyní ti to chci odpustit, Petře."
 
S těmito slovy odešel se třemi učedníky. Za chvíli zůstal stát a pravil jim: "Zůstaňte zde... a bděte!"
 
Samoten šel dál, až necítil blízkost nikoho. Pak klesl na kámen a odpočíval. Modlil se k Bohu.
Teď věděl vše! Všechno, co bylo před ním. Páska spadla. Bojoval boj s tělesností a v této hodině odkládal to, co ho tak úzce pojilo s jeho schránou. Vzpírání bylo tak silné, že zákony Otce cítil bolestně na sobě ve svém těle. Na sobě samém musel Ježíš prožít, jak zásah do života způsobí duši bolest, která ji na dlouhou dobu ochromí.

 
Ježíš prožíval předem vraždu a snášel ji tak dlouho, až vše překonal. Snášet tento násilný a nepřirozený zásah do Božích zákonů bylo pro Ježíše těžší než pro kteréhokoliv člověka. Bez této hodiny v Getsemane by lidé byli museli vidět Ježíše trpět tak silně, že by konce tělesného umírání nemohli dohlédnout. Bez této přípravy by Ježíš stěží mohl být zbaven tělesných bolestí, neboť jeho živé jádro bylo božské.
 
A Bůh uchránil svého Syna před tím, aby se nemusel před lidmi obnažit, a poslal mu pomocníky, kteří byli u něho a utěšovali ho. Anděl se snesl dolů a posílil zápasícího novou silou.
 
Když všechno přešlo, vstal Ježíš a přistoupil opět k učedníkům. Jeho tvář byla zjasnělá. Ale nalezl je, jak spí. Probudil je a pravil:
 
"Nemohli jste bdít ani hodinu, jak jsem vás o to prosil? Pojďte, hodina nadešla!"
I opustili getsemanskou zahradu a našli ostatní učedníky u vchodu také spící. Ježíš neřekl ani slovo a šel napřed, zatímco Jan vzbudil ostatní, aby je také následovali.

 
Zdáli se blížily kroky a brzy se ze tmy vynořili ozbrojenci s meči. V jejich čele šla postava, která se jen s námahou držela zpříma... Jidáš.
 
Když došli k Ježíšovi, přistoupil těsně k němu, políbil ho na tvář a pravil: "Zdráv buď, Mistře!"
 
Bylo to znamení pro vojáky. Chopili se Ježíše a spoutali ho. Petr chtěl přiskočit. Ostatní učedníci stále ještě nechápali, oč se jedná. Tu pravil Ježíš Petrovi:
 
"Nech je vykonat, co je jim poručeno, Petře!"
 
A Ježíš šel dobrovolně s žoldnéři.
 
Průvod míjel ženu, která stála na okraji cesty a chtěla k Ježíši... byla to Maria. Uviděla Jana a Jan uviděl ji a napadla ho slova, která mu Ježíš řekl již dlouho předtím. Vzal proto matku Marii s sebou a zavedl ji k jejímu bytu.
 
Vojáci přivedli Ježíše před dům velekněze, jak jim bylo poručeno. Kaifáš vyšel ven. Prohlížel si Ježíše a měřil ho vítězným pohledem. Ježíš zavřel oči. Tu se Kaifáš rozlítil a poručil:
 
"Patří římskému místodržícímu, Pontiu Pilátovi. Zaveďte ho tam."
 
Žoldnéři strčili do Ježíše, který šel opět s nimi. Před Pilátovým domem stála lůza, která již byla informována o tom, že Ježíš byl zajat, a čekala na průvod.
 
Brána do dvora byla dokořán otevřena. Vojáci vešli se svým zajatcem následováni učedníky a lidem, který hlasitě pokřikoval.
 
Ve dvoře stál Říman, který v Jeruzalémě zastával úřad místodržitele. Znuděně čekal na muže, jehož mu farizeové vydali. Co se asi mohlo skrývat za tím člověkem, jehož Židé sami obžalovali? Když stanul Ježíš před ním, změřil si ho krátce a zeptal se:
 
"To jsi ty, který si říká židovský král? Ubožáku, jak můžeš být tak velikášský?"
 
"On tvrdil ještě víc!" křičel lid. "Řekl, že je Kristus, Syn Boha živého!"
 
"To mne nezajímá," zahučel Pilát. Opět se obrátil na Ježíše. "Je pravda, co říkají kněží? Chtěl ses dát korunovat za židovského krále?"
 
Učedníci toužebně čekali, že Ježíš teď řekne ne. Ale Ježíš Římanovi neodpověděl. Tu pravil Pilát:
 
"Hlídejte ho. Zítra je dost času všechno vyšetřit. Zdá se, že je neškodný." Pak zmizel v domě.
 
Zděšeni přihlíželi učedníci, jak se lůza odvážila přiblížit se k Ježíšovi a obtěžovala ho. Vojáci usedli v koutě dvora a hráli v kostky. Nedbali již o zajatce, který je ochotně následoval a jehož stejně jako Pilát považovali za neškodného.
 
Lid si však tropil žerty z toho, který tu seděl na otepi slámy a nepohnul se, ať se dělo cokoliv. Plivali na něho a posmívali se mu. Uvili z trní věnec a vtiskli ho Ježíšovi na hlavu, až se mu po spáncích řinula krev. Strhli mu plášť s ramen a bili ho.
 
Ježíš však zavřel oči a po tváři se mu rozlila červeň studu. Ježíš se styděl za lidi! Učedníci šli k vojákům a prosili je, aby tomu učinili přítrž. Ti na to ale nedbali. Jakub vzal jednoho z nich za ruku a nutil ho, aby se podíval.
 
"Jdi tam a vyžeň ten lid ven," prosil.
 
Říman se překvapeně podíval na učedníka. Úpěnlivá prosba v jeho očích jím pohnula. Přesto řekl pohrdavě:
 
"Vy Židé jste ubozí, že nectíte své vlastní bratry a neumíte je ochránit!"
 
"Což není pouliční lůza všude, i v Římě?" zeptal se Jakub. Tu Říman vstal a šel ke zdivočelé tlupě.
 
"Nechte ho, nebo vás dám vyhnat!" zahulákal. Teprve pak Ježíše nechali.
 
Záhy nato přišel na dvůr i Jan. Vracel se od Marie a díval se pátravě, kde jsou učedníci. Vtom padl jeho pohled na Ježíše.
 
"Pane!" zvolal a přiběhl k němu.
 
Ježíš slyšel jen jeho zavolání. Otevřel oči a zadíval se do Janovy tváře stažené bolestí.
Pak zavřel opět víčka. Jan zvedl plášť, přehodil jej kolem ramen svého Pána a posadil se vedle něho. Chtěl sejmout trnovou korunu, ale Ježíš mu v tom rukou zabránil. Jan neměl pak již odvahu znovu se ho dotknout a čekal s ním celou noc.“

Prevzaté z knihy – Z doznělých tisícilet.
 
 
Ján Anton Sloboda - Zo včerajšieho čítania Posolstva Grálu.   17.3.2010
 
 
 
Posolstvo Grálu mi už je, začo Bohu neustále ďakujem, radcom, pomocníkom, učiteľom, vychovávateľom a usmerňovačom na mojej ceste životom už dvanásť pozemských rokov. Tak ako chlieb pozemský je potrebný pre nasýtenie môjho pozemského tela, tak Posolstvo Grálu sa stalo pre moje duchovné telo pokrmom každodenným. Chcem ale podotknúť, že k Posolstvu Grálu som sa dostal po prečítaný Večných zákonov 1, to len tak na okraj. A keďže Posolstvo Grálu je mojím každodenným duchovným chlebíkom, tak aj včera som si v ňom čítal, teda na rad prišla prednáška ,,Lidský tvor“ z predvojnového vydania Posolstva Grálu, ktoré vydalo nakladateľstvo Hlas Zlín, a ktoré už čítam osem rokov. Predtým som čítal len povojnové vydanie Posolstva Grálu, ktoré je značné upravené, a ktoré pochádza z druhej ruky, teda bolo upravené až po odchode Pána Abdrushina, o čom som na 100% presvedčený, lebo všetko to, čo sa stratilo z predvojnového vydania, má súvis hlavne z opätovným príchodom Ducha Svätého!
 
A teraz k samotnej prednáške ,,Lidský tvor“, kde opäť došlo k tomu, že bolo opäť niečo vypustené, čo opäť niekomu nehralo do karát. To čo tam už nie je v povojnovom vydaní, tak to označím hviezdičkou a zvýrazneným písmom.
 
,, Proto pryč se vším obrazným, kterému se člověk nikdy nenaučil rozumět, protože byl příliš pohodlným pro vážnost správného výkladu. Nyní jest na čase, aby padly závoje a on viděl jasně, odkud přišel, jaké povinnosti ukládá mu jeho úkol a také kam musí opět jíti. Potřebuje k tomu cestu! A tuto cestu vidí jasně před sebou naznačenou v mém poselství Grálu, ovšem za předpokladu, že ji viděti chce. Slovo poselství Grálu jest živé a nechává se najíti přehojně jen takovým lidem, kteří chovají v duši skutečně poctivou touhu. Všechno ostatní samočinně odvrhuje.
 
Domýšlivcům a těm, kdo hledají jen povrchně, zůstává poselství knihou o sedmi pečetích!
 
Jen ten, kdo se ochotně otvírá, také obdrží. Přistupuje-li hned od počátku ke čtení s přímou a nefalšovanou myslí, vykvete mu vše, co hledá, v nádherném splnění! Ale toto slovo odvrhuje ty, kdo nejsou zcela čistého srdce, nebo se uzavírá před falešnými zraky. Ti nenajdou nic!
 
*Tak bude rozsouzeno každému úplně podle jeho stanoviska k tomuto slovu. 
 
Minul čas snění. Slovo přináší soud! Samočinně rozděluje lidské duchy v různorodosti jejich pochopení. Toto dění jest opět tak prosté a přirozené, že bude pro největší počet lidí až příliš prosté. Proto zase v něm nepoznají velký a mocný soud, který tím začíná.
 
Soud jest ve dnech tohoto prvního rozdělení všech lidských duchů a způsob přijetí nového Božího slova provede toto rozdělení! Soud není teprve v pozdějších následcích, které se připojí k rozdělení. Pak musí každý dokonati cestu, ke které se rozhodl, načež najde svou odměnu nebo trest.
 
Avšak aby se všichni lidé ještě jednou předem vyburcovali a dala se jim příležitost k vážnému přemýšlení, ve kterém mnohý snad přece ještě sáhne po onom záchranném laně, které jedině vede z těchto nížin, nastanou události a dění tak těžkého rázu, jak se o nich zatvrzelému lidstvu ani nesní, že by byla tak blízko. Jak snadno bylo by se dalo tak mnohé ještě uspořiti! Ale teď jest již příliš pozdě. Kéž jest mnohým toto zdrcující dění ještě ke spáse. Jen když při tom konečně nahlédnou nicotnost falešných proroků a vůdců, na které se dnes tak silně spoléhají. Nastávající dobu přetrvá vítězně jen Pravda a záhy dá poznati vůdce určeného Bohem, kterému jedině jest dána síla, aby pomohl v  duchovní i pozemské bídě, plné zoufalství.*“
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A ešte niečo Z odpovědí a otázek , tiež z predvojnového vydania, lebo aj to neostalo ušetrené úprav. Ide o Otázku a odpoveď č. 93 – Krišnamurti, z ktorej tiež bolo vybrané niečo dôležité z toho istého dôvodu, ako všetky úpravy v Posolstve Grálu! V povojnovom vydaní nesie názov Syn Človeka a je pod číslom 41. Takže opäť to, o čom sa už ľudstvo nemalo dozvedieť:
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 ,, Čím dále bude pokračovat přicházející bída, tím častěji bude zaznívat volání po Synu Člověka, po jediném pomocníku v nouzi. Vždy mocněji se bude probouzeti touha po něm, až konečně v nejvyšším zoufalství pozná ho umírající Německo a obdrží jeho pomoc. Nestane-li se tak, nastane jen zánik a jiní povolaní vzniknou na místě těch, kdož zklamali. Takže vedení ke vzestupu lidstva nakonec může připadnout jinému národu, který ho jako vůdce zavolá. Neboť jen na něm závisí úspěch, ne na lidech, poněvadž jejich úloha a jejich povolání jest pouze v poznání tohoto vůdce! A k tomu jsou schopnosti německého ducha nejpřiměřenější.
 
Příliš rychle však pro lidské cítění prožijete celou hořkost a tvrdou vážnost tohoto zhroucení lidského bludu. Mlčme tedy ještě o tom. Ještě není čas mluviti.!"
 
***Takže vedení ke vzestupu lidstva nakonec může připadnout jinému národu, který ho jako vůdce zavolá. (Poz. A ako jediný si ho privolal národ Slovenský! Narodenie IMANUELA skrze pani Makedonovú, ktorá pôsobila a plnila svoje poslanie na Slovensku v rokoch 1997-1998, kde došlo v novembri 1998 k narodeniu IMANUELA! ) Neboť jen na něm závisí úspěch, ne na lidech, ( Poz. Len na ŇOM, na IMANUELOVI, lebo bez neho nebude nikdy položený ani ten najmenší kameň Tisícročnej ríše!) poněvadž jejich úloha a jejich povolání jest pouze v poznání tohoto vůdce! (Poz. Čo sa naplnilo v roku 1998, keď v celonárodnom merítku jediné národ Slovenský prijal Imanuela, ako kráľa Tisícročnej ríše!)***
 
Ján Anton Sloboda - Rok 2010.   20.2.2010
 
 
Rok 2010 je súčtom čísla 3 - Božia Trojica a 12 - Matka Božia!

Tak ako číslo 3, ktorý je znakom Božej Trojice, tak aj číslo 12, ktorý je znakom Matky Božej, dnes stále viac zvučí a zneje, a bude ešte viac a viac zvučať a znieť, len čo sa čas pre niečo veľké naplní...

Rok 2010 je teda súčtom 3 - Božia Trojica a 12, ktoré je číslom Matky Božej. Tento rok ubehne dokonca 12 rokov od narodenia Imanuela, ktorý je rokom Tigra, tak ako rok 1998! ...Všetko všetkým sa vysvetlí...


Ján 12/1: "1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do Slnka, pod nohami Mesiac, na hlave veniec Dvanástich hviezd...", čo je symbolom Prakráľovnej. Dvanásť hviezd v kruhu, ktoré tvoria korunu, na hlave Prakráľovnej, ktorá stala pri zrode Syna Človeka na vrchole čisto duchovnej ríše, a ktorá stala aj pri zrode Kráľa Tisícročnej ríše Imanuela, tesné pred Veľkou očistou Zeme, koncom novembra 1998. O tomto symbole je jasná zmienka aj vo Večných zákonoch 2, v otázke a odpovedi č. 314:

"Môžete mi vysvetliť, čo znamenajú symboly na zázračnom medailóne Panny Márie?

V roku 1830 mala 24-ročná francúzska mníška Katarína Labouré pri svojej modlitbe prorocké videnie. Podľa jej rozprávania sa zhotovili malé medailóny, ktoré mali ľudí vopred pripraviť na zjavenie sa Božej matky - Prakráľovny vo Fatime. V súčasnosti, keď zmizli takmer všetky stopy po pravých posolstvách z jej zjavení, potvrdzujú medailóny najdôležitejšie fakty.

Opíšem, ako vyzerá medailón v súčasnosti a porovnám ho so skutočným videním Kataríny. Lícna strana znázorňuje Božiu matku, s rozopätými rukami, ktorá stojí na glóbuse, nohami zašľapuje hada. Tento obraz je zhodný s Kataríniným videním, až na jeden detail - medailón je lemovaný temnom pridaným textom, ktorý namiesto Božej matky zvestuje, vraj bez hriechu počatú, Pannu Máriu. Týmto klamstvom sa temnu podarilo to, o čo sa usilovalo, že pri zjavení sa Prakráľovny vo Fatime, ju ľudia nazvali Pannou Máriou.
 
 

Čo mal teda pôvodný obraz symbolizovať? Mal zvestovať zjavenie sa a príchod Božej matky na Zem v čase obratu svetov, keď sa zachráni iba časť planéty - preto stála iba na tretine glóbusu. Had s rozmliaždenou hlavou pod jej nohami znázorňuje, že zneškodní na Zemi vteleného satana svojím Novým evanjeliom. Rozopätými rukami, z ktorých sálajú lúče, ponúka svoju náruč - pomoc všetkým, ktorí o ňu stoja.

Druhá strana medailónu je obrúbená dvanástimi hviezdami. V strede je veľký dvojitý kríž. Na spodnom kríži je zavesené veľké písmeno M. Pod krížmi sú dve srdcia - jedno ovinuté tŕňovými prútmi a druhé prebodnuté mečom.

Dvojitý kríž vyzerá presne tak ako kríž v slovenskom štátnom znaku. Znamená to, že v čase obratu svetov sa vtelia na Slovensku dvaja Boží vyslanci, ktorí budú viesť vyvolený národ. Spodný kríž s písmenom M prezrádza, že to bude opäť inkarnovaný Mojžiš. Menší kríž nad ním predstavuje Prakráľovnú, ktorej duchovný pôvod potvrdzuje dvanásť hviezd.

Dve srdcia pod krížom symbolizujú obeť z lásky, lebo obaja vyslanci prišli na Zem z lásky k ľuďom. Bez nej by nedokázali znášať utrpenia, ktorými ich trestá temno za ich poslanie - Prakráľovnú tŕňovými prútmi a Mojžiša mečom. Ani jeden z nich nemá napriek vysokému duchovnému pôvodu na Zemi na ružiach ustlané.

Srdcia zároveň symbolizujú, že obaja zídu do hmotnosti ako ľudia, lebo v duchovnom svete, ako už vieme, nemajú bytosti ani duchovia vnútorné orgány.

Dva kríže a dve srdcia teda pripomínajú dve osoby a nielen jednu - Pannu Máriu, podľa ktorej je medailón nazvaný.

Keby Panna Mária naozaj plnila za svojho života spomínané úlohy Prakráľovny - boj s Luciferom a výchovu nového pokolenia, žilo by na Zemi duchovne premenené ľudstvo bez pôsobenia temna už dvetisíc rokov."


Všetko už dnes speje obrovskou rýchlosťou k vyvrcholeniu Veľkej očisty Zeme, tak ako tohoročný sneh, ktorý sa tiež dneska akosi prirýchlo topí a mizne...
 
 
Ján Anton Sloboda - Vyhýbaj sa tomu zlému!   10.2.2010
 
 
 
Dnes platí, že vyhýbaj sa tomu zlému a nedopusť, aby si mu ty sám nepodľahol! Veď závisť je vernou sestrou nenávisti...A kto čítal pozorné Posolstvo Grálu, tak vie, že aké útvary vznikajú z nenávisti a závisti, ktoré sú skôr kľúčom k peklu ako k raju!

Každý čitateľ Posolstva Grálu a Večných zákonov1-3 by mal vedieť, že väčšinu obyvateľstva tejto Zeme tvoria tí, ktorí sem vôbec nepatria. Bolo by pre nich stále lepšie a správnejšie, aby sa vyvíjali a očisťovali v prostredí, ktoré si zaslúžili, a ktoré je pre nich miestom, kde by mali pôsobiť, ale Zem to iste nie je! A preto pokiaľ si niekto, kto pozná správnu cestu a kráča aj po nej, pokiaľ si nedá pozor, bdelosť a ostražitosť je dnes viac ako na mieste, tak môže vytvoriť s niekým väzbu, ktorá ho stiahne dole z miesta, na ktorom pred tým stál, ktoré si svojím/i životom/i zaslúžil.


Z Večných zákonov 2:


Ježiš vo svojich výrokoch zdôrazňoval, že máme milovať aj svojich nepriateľov. Avšak podľa Abd-ru-shina sa máme od nich dištancovať, ak sú temní, aby nás nestiahli dolu. Podľa koho sa mám riadiť, keď obaja sú synovia Stvoriteľa, teda obaja majú pravdu?

Záleží na tom, čo si predstavíte pod pojmom „milovať svojich nepriateľov“. Ak k nim necítite nenávisť ani nijakú negatívnu väzbu, krivdu či odpor, ale akceptujete ich ako súčasť ľudského celku, ktorý je rôznorodý, dá sa povedať, že milujete svojich nepriateľov.

Ak však budete robiť všetko, aby vás váš nepriateľ miloval, a budete sa na neho viazať myšlienkami, láskou alebo skutkami, môže vás jeho temné vyžarovanie stiahnuť z vašich vyšších väzieb dolu. V dobe, keď žil Ježiš, bol ešte čas zmeniť temného človeka na svetlého. Dnes, vo vrcholiacej očiste, je už väčšina ľudí vyhranených, preto je nerovnorodé spájanie ako zahrávanie sa s ohňom.
 
Podľa Ježiša máme svojim blízkym neustále odpúšťať. Usilovala som sa podľa toho žiť, ale prichádzam na to, že sa mi od nich za to dostáva iba podceňovanie. Okrem toho vyskytujú sa medzi nami stále tie isté problémy. Aký zmysel má pre nich moje odpúšťanie, keď sa vôbec nemenia?

Vy ste si na vašu otázku hneď aj odpovedali. Nemá zmysel odpúšťať im, keď sa z toho nepoučia. Vaša veľkodušnosť podporuje ich duchovnú pýchu, preto vás podceňujú. Myslia si, že sú hodní takých obetí, a preto sa ani nesnažia zmeniť. Chcú, aby im bolo odpustené bez pochopenia ich omylov. Vyhýbajú sa pravde, lebo nechcú mať ťažkosti. Keď sa stretnú s človekom na inej vibračnej úrovni, je úplne normálne, že medzi nimi vzniknú nezhody. Zákon rovnorodosti automaticky vyhadzuje na povrch, čo je medzi nimi nerovnorodé.

Nedorozumenia alebo sklamania majú byť výzvou na zmenu postojov a na pochopenie. Ak však zvíťazí vplyv temna, strach pred pravdou, nižší duch napadne toho vyššieho nejakou výčitkou, aby sa urazil a aby sa tak vyhli vyjasneniu problému. Len ak prejavia obe strany snahu spoznať príčiny ich nedorozumenia, vyšší duch vytiahne toho nižšieho hore a pomôže mu k duchovnému rastu. Viac sa tento problém nevynorí. V takomto prípade ani niet čo odpúšťať, lebo na oboch stranách vznikne pocit uľahčenia a vďaky.

Abd-ru-shin o vzťahu k nepriateľom hovorí v prednáške „Náboženstvo lásky”:


Nemiestna ústupčivosť znamená pestovať chyby nepriateľov, a tým ich nechávať klesať ďalej po šikmej ploche. Karhajte ich teda, ak inak nemôžu prísť k poznaniu, len musí pritom vládnuť spravodlivosť, lebo lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti."

Myslím, že toto ozaj nepotrebuje ďalší komentár, lebo je tým povedané veľmi veľa, že čo a ako...

Pán Abdrushin to pekné napísal, že pomáhať sa má len skutočné hľadajúcim, o čom sa píše aj vo Večných zákonoch1-3, poslednej pomoci od Boha! Kto potrebuje ešte nejaké iné pokyny a rady, ten už nič iné nedostane, len dokazuje, že ešte veľa z toho vôbec nepochopil, lebo práve v týchto zmienených knihách sa ľudstvu pred Veľkou očistou Zeme dostalo viac ako dosť, formou rád, pomocí a výstrah. Preto iba jedno je  dnes potrebné, stačí sa toho pridržať a riadiť sa tým, aby jeho život sa ozaj stal šťastným, radostným a zmysluplným, nič viac, nič menej.
 
 
Ján Anton Sloboda - Februárový rozhovor s Natáliou de Lemeny - Makedonovou.   6.2.2010
 
 
 
Tento rozhovor odznel pred dvanástimi rokmi v jednej TV. A hoci je tomu dvanásť rokov, tak napriek tomu je stále aktuálny, lebo má hľadajúcemu čo povedať...

,,Lenže pravý Vodca je zapísaný v Biblii ako Syn Človeka. Biblia oznamuje svojím posledným proroctvom Zjavením Jána, že v čase súdu príde Syn Človeka, ktorý bude Kráľom Tisícročnej ríše.

A keďže niekomu, môžeme to nazvať zjednodušene temným silám, ktoré sú skonkretizované na Zemi, v určitých ľuďoch, keďže im záleží na tom, aby ľudia nepoznali Pravdu, tak oni sa postarali za niekoľko tisícročí cez ľudí, ktorí sa vteľovali aj do cirkvi, do všetkých náboženských smerov a všade, aby boli zavádzaní, aby nepoznali Pravdu, tak sa tam dostala zámena, že Syn Človeka je Ježiš Kristus. Ježiš Kristus sám povedal, že On ide k Otcovi, a bude pri Otcovi. Ale príde Syn Človeka!

Ale Syn Človeka nie je Ježiš. Záchrancom a Vládcom Tisícročnej ríše má byť Duch Svätý, ktorý sa nazýva IMANUEL!

V Biblii sa stotožňuje. Jediný prorok IZAIÁŠ píše vo svojom proroctve, že Kráľom Tisícročnej ríše bude Imanuel.

Syn Človeka sa má narodiť tesne pred vrcholom súdu. Pred prvou veľkou očistou. To znamená tento rok alebo najneskôr na budúci rok. Aby ľudia vedeli, kto sa narodil, tak musia poznať, kto je Syn Človeka a prečo sa narodí. Syn Človeka je sudca, Duch Pravdy."
Koniec krátkeho citátu z tohto rozhovoru. Celý si ho môžete prečítať tu.
 
 
Ján Anton Sloboda - Zjavenie Pána.   6.1.2010
 
 
 
Dnes sa na Slovensku slávi sviatok Zjavenia Pána – Traja králi. Pred naším zrakom opäť vystupujú obrazy spred dvoch tisícročí, keď vidíme troch mudrcov z východu, ako vedení hviezdou prichádzajú k Božiemu dieťaťu pokloniť sa mu a odovzdať mu pozemské dary. Pozemské dary a nič viac.

,,Jakmile pohasla hvězda nad Betlémem, vyhasl také v lidech jásot, který je naplňoval při narození Syna Božího. Jen na krátký čas dovedlo Světlo rozzářit jejich srdce.

Tak nalezli králové z Orientu dalekou cestu, která je přivedla k Božskému dítěti. Poznali je, poklekli u jeslí a odevzdali mu své dary. Ale tím změnili duchovní v nepatrné pozemské. Sami sebe mu měli přinést darem, jak bylo určeno shůry, proto žili na této zemi! Měli pozemsky chránit Vyslance Světla! Zklamali však ve svém poslání, vrátili domů. Jejich život se stal bezúčelným.

Také Maria a Josef poznali v dítěti toužebně očekávaného Mesiáše. Oba věřili, že Ježíš je Spasitelem... ale pak v nich tuto víru utlumil každodenní život se svými mnoha drobnými starostmi. Stále řidčeji se k nim vracely vzpomínky na tichou noc v Betlémě a pomalu všechno upadlo v zapomenutí. „ Výňatok z knihy: Z doznělých tisíciletí.

Ako človek veľakrát zabúda nato, kvôli čomu na túto Zem prišiel?

Aj oni traja mudrci, hoc spoznali znamenie času, tak nepriniesli samých seba, svoju moc a bohatstvo, ktorá mala byť ochranou pre Syna Božieho Ježiša, ale priniesli len nejaké pozemské dary. Ďalšie zlyhanie bolo tak dokonané z radov povolaných, hoc oni sami si mysleli, že úlohu splnili. Ale nie len oni opäť sklamali, ale sklamali všetci, ktorí prišli sem na túto Zem nato, aby urovnávali cestu Pánovi. Temno opäť triumfovalo. Veď ak by sa vtedy ľudstvo správne a v pravý čas prebudilo, tak bolo by Ježišovi veľa uľahčené, a Jeho presväté poslanie by bolo poslaním radosti, a nie poslaním utrpenia a bolesti.

Vtedy mohli prísť ľudia k Synovi Božiemu v mäse a krvi osobne, uvidieť to Božie dieťa, stelesnenú Božiu Lásku, ktorá sa stala človekom, aby priniesla ľuďom Zeme záchranu a spásu vo svojom presvätom Slove, ale nie ako koncom novembra 1998, keď kvôli tomu, že sme opäť my ľudia zlyhali, tak musel byť druhý Boží Syn Imanuel Abdrushin ihneď po zrode unesený, aby sa nestalo niečo oveľa horšie, aby ho zlosynovia nepripravili o život, lebo ochrana z radov povolaných ľudí bola primalá, teda skoro žiadna. Ale smeli ho predsa vidieť niektorí, niektorí tí, ktorí toho boli hodní, aby smeli uvidieť to Božie dieťa, aby sa tak naplnila ďalšia časť proroctva, o ktorom hovorila aj pani Makedonová: Prídu sa naň pozrieť niektorí…! Ale nebolo to v mäse a krvi ako by sa nejeden domnieval, lebo dieťa muselo ihneď opustiť túto Zem, ale boli prítomný duchom, keď pozemské telo odpočíva, keď duch môže putovať svetmi, tak dostavili sa všetci, aby smeli byť účastní tejto milosti, vidieť Božieho Syna IMANUELA, aby o tom mohli zvestovať, keď nastane nato vhodný čas, hoci si nato nepamätajú, ale duch si to pamätá veľmi dobre.

„A tak burácely již mnohé bitvy, převážně v nocích, kdy pozemské tělo odpočívá a dovoluje duchu volnější pohyb.“ ABDRUSHIN

O tom sa mi dostalo poznania dňa 28.11.2009, keď mi to bolo zjavené a povedané, keď som sa zaoberal v tomto čase touto otázkou, či niekto z ľudí videl po narodení IMANUELA? Aj môj sen, ktorý som mal v predstihu, niekedy v roku 2002, o tom vypovedá:

,,Bol som v miestnosti, ktorá bola celá biela. Nebol som tam sám, ale boli tam aj iní ľudia, ktorý na niečo a niekoho čakali. V tom prišla pani Makedonová a v rukách mala dieťa, ktoré žiarilo. Všetci sme vedeli, že je to IMANUEL…a tak ako pani Makedonová raz povedala pri jednom vystúpení , tak každému to dieťa osobné ukázala…Ešte dnes mám tento sen pred očami, jasné ho vidím, vidím tu radosť a šťastie na tvárach ľudí, ktorí smú vidieť to Božie dieťa v rukách matky.“

IMANUEL sa narodil a bol ihneď vzatý do bezpečia, kde temno a ľudská zlovôľa už nemá miesta ani dosah. A preto nech nám bude útechou a posilou, lebo boje ešte nie sú ukončené, ešte to najťažšie každého z nás len čaká, prejsť cez koleso veľkej očisty, nech bude to povzbudením pre všetkých ľudí dobrej vôle, že nie nastalo Imanuel odišiel, nakoľko navráti sa nám po vykonanej očiste, keď Ho bude jeho verný ľud očakávať. Vtedy zaznejú piesne chváli k BOHU Všemohúcemu.

On IMANUEL, bude z radosťou a s jasotom vítaní ľudom, ktorý v neho veril a veriť bude. Šťastní to ľudia, ktorí to zažijú, a ktorí Mu budú smieť pomáhať pri výstavbe Tisícročnej ríše Pravdy, Lásky, Spravodlivosti, Mieru, Pokoja a Božej prítomnosti. Preto želám všetkým ľudom dobrej vôle, ktorí si to úprimne želajú, aby sa im to podarilo.

Bez IMANUELA nie je možné, aby bol postavený čo len jeden najmenší kameň výstavby Tisícročnej ríše! Kto tvrdí, že áno, tak ten popiera to, čo bolo BOHOM dávno zasľúbené, a tým popiera presvätú Vôľu samotného STVORITEĽA, a tým si spečatil svoj vlastný osud.
 
 
Izaiáš - 66. kapitola/5: "Počujte slovo Hospodinovo, vy, ktorí sa chvejete pri Jeho slovách! Vaši bratia, čo vás nenávidia a odstrkujú pre moje meno, vravia: Nech sa oslávi Hospodin, nech vidíme vašu radosť! Ale oni vyjdú na hanbu"
 
 
 
Tomáš Kríž - Mayovia a rok 2012.   28.10.2009
 
 
 
 
          Podľa kalendára Mayov sa v súčasnosti nachádzame na sklonku veľkého galaktického cyklu, počas ktorého dochádza k veľkým zmenám na celej planéte, ale aj v našom vnútri. Ľudstvo na Zemi už prekonalo tri takéto obdobia, 26 tisíc ročné cykly / tzv. Platónsky rok / a súčasný, štvrtý sa uzavrie v decembri 2012.
         
          Týmto dátumom končí meranie času podľa Mayov. Celá ich civilizácia vychádza z tohto faktu.
 
          V ďalšej časti uvádzam dôležité súvislosti od americkej autorky Barbara Hand Clow, ktorá sa s touto tematikou roky zaoberá.
         
          Mayovia vychádzali z čísla 9 . Ich pyramídy majú 9 stupňov, pričom každý stupeň vyjadruje jedno „ podsvetie „. Ku každému podsvetiu sa dá priradiť jedno časové obdobie - viď tabuľka.
 
 
 
 
 
 
 
PODSVETIE
 
 
 
 
 
DUCHOVNÝ
 
 
 
 
 
KOZMICKÝ
 
 
 
 
 
      ČAS
 
 
 
 
 
POZEMSKÝ
 
 
 
 
 
      ČAS
 
 
 
 
 
  SPÚŠŤACIE JAVY
 
 
 
 
 
 VEDECKÉ
 
 
 
 
 
ČASOVANIE
Vesmírne
    / 9 /
13   krát 20 kinov
260 dní
                ?
 
Galaktické
    / 8 /
13 krát 200 tunov
4680 dní
12,8 rokov
                ?
 
Planetárne
    / 7 /
13 krát 201 tunov
256 rokov
industrializmus,
republiky, demokracia
1769 n.l.
Národné
  / 6 /
13 krát 202 tunov
5125 rokov
písaný jazyk,
historické náboženstvá
3100 p.n.l.
Regionálne
  / 5 /
13 krát 203 tunov
102 000 r.
hovorený jazyk,
homo-sapiens
100 000
p.n.l.
Kmeňové
  / 4 /
13 krát 204 tunov
2 mil. rokov
prvý ľudia
2 mil. r.
Rodové
  / 3 /
13 krát 205 tunov
41 mil. r.
prvý primáty
40 mil. r.
Cicavci
  / 2 /
13 krát 206 tonov
820 mil. r.
prvé zvieratá
850 mil. r.
Bunkové
  / 1 /
13 krát 207 tunov
16,4 miliárd
vznik hmoty,
genezis - stvorenie
15 – 16
Miliárd r.
 
          Takéto časové rozdelenie, ktoré sa takmer úplne zhoduje s vedeckým zadelením je viac než zaujímavé ! Mayovia ho vytvorili dávno pred modernou vedou bieleho človeka a boli takpovediac posadnutý časom. Všetko rátali a delili. Aj ich slávne pyramídy majú 9 stupňov a vrchol - posledný stupeň - tvorí rok 2012.
 
 
 
 
          Rozhodujúcim dátumom je aj rok 1998, keď sa postavenie Slnka pri zimnom slnovratu maximálne priblížilo k rovine Mliečnej dráhy. Vtedy došlo k bombardovaniu Zeme s magnetickými čiastočkami z vesmíru. Spôsobilo to zlyhanie viacerých elektronických zariadení. A od toho obdobia, presnejšie od 5. januára 1999 sa začína Galaktické / 8 / podsvetie, ktoré bude trvať len 12,8 roka, čiže do 11. 2. 2011 .
 
Charakteristikou tohto obdobia je, že oproti predchádzajúcemu obdobiu sa všetko dvadsaťnásobne zrýchli, čoho sme svedkami v našom uponáhľanom živote dennodenne. Mali by sme prekročiť materiálny rámec života a viac sa venovať duchovnu. Lenže akoby sa dialo pravý opak. Dnešný človek sa venuje viac ako hocikedy v minulosti materiálno konzumnému životu. Ručičky kozmických hodín sa ale neustále posúvajú dopredu a keďže teraz zameškávame, budeme to musieť dohnať. Zákonite musí prísť k veľkej zmene, ktoré bude o to bolestivejšie čím viac sa mu bránime.  
         
             
            Posledné Vesmírne / 9 / obdobie bude trvať len 260 dní. Čo prinesie nevie nik, ale určite sa bude všetko zrýchľovať a zmeny, ktoré majú nastať určite neprebehnú bezbolestne. Takéto katastrofické udalosti predpovedali všetci známi veštci. Vojny, násilnosti, extrémizmus, zemetrasenia, povodne a všetky anomálie počasia, nové choroby, epidémie a všelijaké iné katastrofy nás zrejme neminú. Prichádzajú k nám ako spätná väzba za naše minulé karmické viny a zároveň budú slúžiť na prebudenie ľudí z ich apatického, materiálneho života.
 
          Naša budúcnosť sa ale mení každou našou myšlienkou, a každým našim činom. Nato nezabúdajme. Upozorňujú nato aj Mayovia. Všetci sme strojcovia svojho vlastného osudu. Spamätajme sa, lebo o pár rokov už môže byť neskoro. Udalosti čoskoro naberú ešte na obrátkach, a koho karmické rany zasiahnú, ten už nebude vedieť nič zmeniť na svojom osude.
 
          Rokom 2012 sa zrejme celý náš svet zmení. Nie nenastane koniec sveta vo forme ako si to predstavujú šialenci z daktorej sekty. Iba všetko postúpi akoby na vyšší stupeň, do vyššej, jemnejšej dimenzie. Všetko bude práveže krajšie, lepšie a v súlade s Božími zákonmi už nebudeme drancovať a ničiť prírodu, preto ani príroda nebude musieť trestať nás. Lenže vstúpiť do tohto sveta nebude môcť každý ! Vstup si treba zaslúžiť a naše staré viny odčiniť. Inak nás čaká naozaj len to najhoršie. Mayský kalendár nás nato upozorňuje.
 
          Vráťme sa ešte k dátumu november 1998. Vážne hľadajúci vedia čo sa k tomuto dátumu viaže. Vo veľkom kozmickom poriadku sa nič nedeje bez príčiny a všetko zo všetkým súvisí ! Veď práve v novembri 1998 vrcholilo poslanie pani Makedonovej !!! To, že práve vtedy sa udiali aj astrologické deje a v  Mayskom kalendári sa blízko tohto dátumu začína Galaktické/ 8 /obdobie je pre čitateľov Večných zákonov samozrejmé.
 
          Aj keď sme všetci zlyhali, predsa sme dostali ešte jednu poslednú šancu. Aj v Biblii sa píše: „... nastalo v nebi asi pol hodiny ticho.“ Znamená to, že spätné účinky karmi sú na chvíľu zadržiavané, aby sme mali čas na duchovnú premenu. Odvtedy uplynulo 11 rokov. Dlhá doba. V myslení ľudí sa ale nič nezmenilo ! Aký koniec nás čaká ? Naznačuje to aj Biblia: „... nastalo veľké zemetrasenie, všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta ... prišiel veľký deň hnevu!“
 
28.10.2009
 
 
 
Príspevok od Tomáša Kríža, k Sviatku Svätej Holubice.
 
 
 
Chcel by som sa s Vami podeliť o jasnovidne prijatú poviedku „Mohol som žiť na hore spásy“. Autorom je Milan Slanina z Trebíča, ktorého osobne nepoznám. Ani neviem ako sa ku mne dostal tento na starom písacom stroji naklepaný text. Ja som ho len v minimálnej miere jazykovo upravil a elektronicky spracoval. Verím, že autor by stým súhlasil a takisto by súhlasil  zverejnením, aby aj iným ľuďom pomohol prežiť sviatok „Vyliatia Ducha Svätého“
         
 
 
 
 
 
MOHOL SOM ŽIŤ NA HORE SPÁSY
 
 
 
26. máj
          Pred očami mám biely autobus v svietiacom oblaku. Kolesá pod úrovňou vozovky sa pomaly predierajú dopredu. Ideme všetci. Ľudia, ich pomocníci malí, veľký. Nik tu nie je sám. Väčšinou o tom len nevedia. Pozrite sa z okien von a uvidíte ich. Sú tam všetci. Sedia vedľa vás. Hrubohmotné okná, ktoré vidíte, majú svoj obraz asi o meter aj pol ďalej na každej strane, takže to vypadá ako keby celý autobus bol o tri metre širší.
          Anjelská bytosť letí vysokou rýchlosťou v nekonečnej výške a svojou dlaňou tvorí kužeľ svetla. Ideme v jeho stope.
 
          27. máj
          Môžem vstúpiť na Horu Spásy. Každá sekunda je jedným dňom. Každý krok má nekonečnú cenu. Chodíme po svetle. Chodíme vo svetle a kúpeme sa v ňom. Prach z nížin zatiaľ nevnímame. Nesieme ho v sebe. Prvé kroky smerujú k Pánovej pyramíde. Brána a cesta. Polovica rovná a potom schody. Jeden schod, jeden stupeň. Vlna vďačnosti že vôbec môžem. Celá pyramída je prežiarená svetlom, ktoré neustále steká po ich stenách. Lúče prenikajú dovnútra a von súčasne, tvoria špirálové oblúky zložené z ďalších a ďalších lúčov, ktorými letí vždy jeden stredom akoby tunelom. Celá pyramída je uložená v svetelnej guli, ktorá pulzuje asi do vzdialenosti troch metrov. Vpredu tvorí priechod, ktorým prechádzajú tí, ktorí sa idú pokloniť. Vo vnútri tejto rule je ďalšia, avšak tá je z jednej tretiny skrytá pod zemou. Do nej vstupujúci ľudský duchovia sú umývaný svetlom. Lúče odstraňujú šupky nečistého prachu, ktorý si kto zo sebou priniesol. Prežitky, myšlienky, predstavy a sny. Ukĺznutia a pády. Nič nie je skryté. Všetko je ako nahé.
          Každý schod je ako nekonečný stupeň. V srdci túžba po svetlu a predsa ma niečo drží. Som to ja sám. Tí ktorí odchádzajú, už žiaria ako zapálené sviečky v tme. Zostupujú po stupňoch dole a časť z toho, čo dostali, dávajú čakajúcim. Čakám a stúpam. Ide to pomaly. Jeden schod. Jeden stupeň. Jeden krok. Jeden svet. Stojím pred tunelom do vnútornej gule a prosím o vstup. Na každej strane stojí zvláštna svetelná bytosť. Jediný pohľad jaj očí by ma zrazil k zemi.
          Tlak svetla neustále vzrastá. Smiem vstúpiť. Som tu sám. Sám za seba. Ďakujem Pánovi stvorenia, že mi dal silu doniesť svoj kríž až sem, na Horu Spásy. Čas a priestor na chvíľu nemajú zmysel a všetko vedomie zaplňuje obraz žiariaceho kríža Pravdy, pred ktorý som bol postavený. Potom mizne akoby milión krát zväčšený. Schádzam zo schodov a vnímam, ako ľudia predo mnou vstupujú do vnútorných obalov svetla. Prajem si aby som im mohol dať časť toho, čo som dostal. Vysielam lásku a dobro. Ku každému letí malý lúč, ale nie každý ho prijíma.
          Zvony. Niečo okolo mňa praská a objavuje sa obrovská trhlina, ktorá vypĺňa všetko. Úžasné vibrácie svetla v mohutných pulzoch. Nekonečné množstvo vĺn. Chcem zostať spať na Hore, ale nie každý môže. Napriek tomu by som po prvý krát mohol ...
 
28. máj
          Práce na Hore sú v plnom prúde. Armády bytostných stavajú kupolu. Prší svetlo a mne dochádzajú slová. Je to nádherné. Opäť idem k pyramíde. Po dláždenej ceste tečie rieka svetla. Celá cesta žiari. Kráčam ku schodom. Hladina mi je po členky. Na každom stupni sa hladina zvyšuje. Omýva nás. Prúd naberá na sile. Pri každom kroku praská jedna šupka prachu, ktorú máme v sebe. Obal sa trhá, pod prúdom svetla sa rozpúšťa a mizne. Vrchol pyramídy žiari ako hrot veľkej prskavky. Kontakt dvoch svetov v jednom jedinom bode.
          Tu je zakotvené Svetlo na Zemi. Chodíme po jeho lúčoch. Zem duní a vlní sa pod nohami. Celá Hora ožíva každým okamžikom stále viac. Všade sa usilovne pracuje.
 
          29. máj
          Bytostní stavajú zo svietiacich plátkov svetla kupolu nad Horou Spásy. Ešte nie je hotová. Žiariace kvapky stekajú po plášti v rôznofarebných prúdoch a vpíjajú sa do dychtivej zeme. Ožíva každý kameň, každý strom. Mohutný strážcovia bdejú  nad týmto miestom. Dívajú sa a mlčia. Vstupujeme k lesnému domčeku, v ktorom spása prichádzala na svet v podobe ľudských slov. Živé obrazy sa zhusťujú do mnohých viet. Prameň ktorý vychádza z vnútra Hory, hrá. Vnímam melódiu, ktorá má v sebe rytmus zvonov.
          PREDSLÁVNOSŤ
          Trojica duniacich zvonov otvára svojimi svetelnými vibráciami priestor nad chrámom. Ľudia prežívajú okamžik za okamžikom. Hrá hudba a do chrámu svieti svetlo. Svietiace špirály lúčov sa roztáčajú a striekajú do stvorenia stále väčšie a väčšie kvapky.
          Cítim ich vo vlasoch, na tvári, na rukách. Na chvíľu vnímam aj ostatné bytosti, ktoré do sály prichádzajú. Priestory chrámu sú zaplnené do posledného miesta. Veľké zástupy bytostí. Ten chrám už nie je okolo nás, ale ako by sme ho mali v sebe. Prší. Prší svetlo. Mení sa v súvislý prúd. Ľudia prebuďte sa a nenechávajte ich voľne pretekať. Máte ich využiť. Cítite to ?
          Je v tom výzva pre každého z nás. Počujete ju tiež ?
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
          30. máj
          DEŇ SVATEJ HOLUBICE
          Hlavná slávnosť. „Pozemský ľudia zanechajte za sebou prach z nížin, vstupujete na pôdu ktorá je posvätná. „ hovorí Pán a jeho hlas sa ozýva v každom strome, v každej kvetine. Každý kameň hovorí jasnou rečou. Počuješ ? Každý krok po tejto pôde má v hlbokom prežití nesmiernu hodnotu. Vnímajte každý okamih. Prežívajte. Až po rokoch si budete vedomí toho, že vaša noha mohla na túto pôdu vôbec kedy vstúpiť.
          Štrnásť krajín sveta. Dvesto ľudských duchov svetlu spečatených. Päťdesiat od nás. Viac než každý štvrtý ... Kruh na Zemi sa rozširuje o nových služobníkov. Je väčší pre nás všetkých. Pán hovorí jasnou rečou ku každému z nich. Chrám je plný. Stojíme v čase. Prúd svetla, ktorý vyteká z Hradu Grálu zvyšuje svoju intenzitu. Svetlo je všade okolo. Sme ako zaliaty do tuhého svetla. Žiariaci kríž Pravdy svieti nad stvorením. Pánov meč spravodlivosti preniká celé stvorenie od hora až dole. Zanecháva za sebou čistý, oddelený priestor. Deliaca hranica je živá. Kontrasty sú náhle všetky vidieť. Nič už nesplýva. To len človek je úplne slepý
          Meč preniká na samu podstatu môjho bytia. Nie je sa kam skryť. Neutečieš ! Je to len maličký zlomok času a predsa sú to celé veky.
          Počujem svoje meno. Vykročím na nekonečne dlhú cestu. Po krajoch oltára stoja vznešené anjelské bytosti. Ich zlaté prilbice svietia ako dve slnká. Každá z nich sa opiera o veľký meč, ktorého rukoväť tvorí zlatý rovnoramenný kríž. Jeho spodná časť prechádza v širokú, bielu žiariacu čepeľ, ktorá má uprostred hlbokú zlatú ryhu.  Tá sa ťahá až ku špičke. Na prsiach majú strieborné štíty so zlatým znamením v kruhu. Biela a zlatá. Splývavý biely odev dosahuje až na zem. Z ich očí vyšľahnú oslnivé lúče svetla. Prepaľujú sa priestorom i časom do stále nižších úrovní. Skúmajú každého zvlášť. U každého sa zastavia. Nie je možné utiecť. Niet kam. Dostihnú ťa nech je tvoj duch kdekoľvek. Uvedomujú si len jedno: Veľmi to bolí ... Sedím ako prikovaný. Znovu počujem svoje meno. Zmysly sú opäť zapojené. Pánov učeník sa ku mne blíži. Oslnivo žiariaci kríž sa pohybuje za ním. Plní len Pánovu vôľu. Prvý krát vnímam zlatú auru. Žiariaca čistota ... Prichádza ku mne. Nič nevidím, len svetlo ... Vnímam svet cez svoje priehľadné čelo. Stena zo svetla vyplňuje všetko okolo. Zo steny vychádza ruka a jej prst sa ponára do môjho priehľadného čela. Zanecháva za sebou znamenie kríža. Cez tento kríž sa dívam na svet okolo seba. To miesto, kde prešiel jeho prst nejde ničím vyplniť. Je to nezmazateľné, trvalé. Moje duchovné čelo je prepálené lúčom svetla .. Predĺžená ruka Pánova na chvíľu zostala na mojej hlave. Je to akoby teplý, hustý med stekal od hlavy dolu po celom tele ... Božia sila je vyliata. Spečatený Svetlu ! Smiem vidieť ešte viac... Nové Turíce. Učeník sprostredkováva silu Ducha Svätého. Nad každým sa objavuje plamienok. Väčší, menší. Sme zapálený. Horíme.
          SVATÁ HOSTINA NOVEJ ZMLUVY
          Sme pozvaný. Môžeme pristúpiť ... Nekonečný okamih a predsa zlomok času. Prežívanie posledného varovania. Len ten, kto je vnútorne čistý, ten môže pristúpiť. Každý prijíma koľko je schopný. Plné náručie svetla. Veľká radosť a veľký smútok. Mnohé dlane zostanú rýchlo takmer prázdne, väčšina zostane nevyužitá. Ako dlho ešte ?... Niektorí dozrievajú veľa rokov k tomu, s čím mali na Horu prísť prvý krát. Prvý krát v živote mohli vedome vstúpiť na miesto, ktoré je príliš posvätné na to aby človek pochopil aspoň malú časť z toho čo tu môže prežívať.
 
          31. máj
          Slová Pána sú súdom pre každého z nás. Čas je príliš krátky. A potom tá veta, ktorá pretína opäť celé stvorenie :“ Od vás bude potom požadované oveľa viac ! „ ... Pred sebou vidím hlbokú priepasť. Stojím na jej okraji a smiem sa chvíľu dívať dolu. Nie je možné opísať ľudskými slovami, čo je dole. Jediné slovo: Neodvratnosť. Pod sebou mám vedomie jediného stavu vecí. Stačí jediný krok a budem už len večne padať ... Nikdy však nedopadnem na dno. Nie je ... Kniha života sa zaviera pred mojimi očami a moje meno by mohlo v nej chýbať ... Križovatka vedomého života. Môžem sa slobodne rozhodnúť.  Naspäť však cesta nevedie ...  „ Najradšej by som vám svoje Slovo zobral ...“ mi znie celou bytosťou. Veľký smútok a sklamanie cítim z týchto niekoľkých slov Pána. Vnímam aj veľké odhodlanie každého z nás. Budem však schopný ? Dokážem to ? Nesmieme sa zaradiť medzi zástup tých, ktorí tu stáli pred nami a sklamali. Od nás bude požadované omnoho viac ... Aj za druhých. Naše mená sú zapísané v Knihe života. Záleží len na nás. „ Choď, jednaj, mysli  a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“ Hlas utícha.
 
          1. jún
Hora Spásy. Opäť stojím u pyramídy. Prvý krát môžem predstúpiť bez zastavenia. „Nič nehovor „ ... A predsa sa z môjho vnútra rodia slová : „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ A medzi nimi sa náhle objavuje ďalšie, ktoré je tak ťažké vysloviť: „Sľubujem !“ ... Môžem ísť len dopredu. Sľubujem.
Pokoj. Mier. Radosť. Pokoj. Harmónia. ... Teraz chápem, prečo Pán založil na svätej Hore Tvrdenie mieru a Prameň duchovnej sily. Sú pre každého z nás. Kto sa usiluje, ako ja, ako ty, ako my. To všetko si ponesieme zo sebou medzi ľudí. Budeme dávať len to, čo sme dostali. Svetlo nás sprevádza. Po nás prídu ďalší, ale teraz v tejto dobe sme to my, presvetľujeme cestu. Len na nás záleží, koľkí ešte po nás musia prísť.
Temno obopína Zem ako had. Každý z nás má v ruke lúč. Rozsvieťte ho. A kdesi z nebeských výšin sa znáša Boží hlas: „Vy malý národ, ste tým kvasom, ktorý som pripravil pre ľudstvo ...“
 
2. jún
Odchádzame. Náš duch má však nový domov. Sem sa budeme už len vracať. Sme vyslaní ... Nepoznáme ešte svoje konkrétne úlohy, ale jedno už vieme – ten raj na zemi, kde sme mohli zapustiť svoje korene, bude raz aj tam, kde každý z nás ide. Naše korene sú ešte slabé a musíme urobiť všetko preto, aby zosilneli. Zosilneli Slovom. Až potom budeme schopní. Je to dlhá cesta, ale každý z nás vie že otáľať nemôže. Nie je proste čas. Po ľavej strane prechádzame obrovský skalný masív. Sú tam sprievodcovia. Veľa bytostných, ktorí sprevádzajú prichodiacich.
Znovu vnímam hlas: „Nie je dôležité vidieť, ale keď vidieť môžete a máte čo povedať, potom hovorte. Nedostali ste tento dar pre seba, aby ste mali byť načo hrdí. Dostali ste ho pre druhých. Najskôr sa však musíte naučiť ho používať. Učte sa v mlčaní. Čakajte. Nechajte Slovo v sebe zakoreniť. Potom hovorte až sa vás budú pýtať. Dôležitejšie je počúvať, keď v sebe ten hlas počujete. Pozemský ľudia, keby ste len z maličkej časti vedeli, čo všetko vám bolo dané, využili by sta všetku silu, ktorú ste dostali ku splneniu úlohy, ktorá vám bola zverená. Neplytvajte zbytočne, lebo vaše dlane by rýchlo zostali prázdne. „
Nezadržateľný prúd mi zalieva zrak. Závojom sĺz vidím pred sebou cudzí autobus. Plný mladých ľudí. NA krátku dobu vystupujeme. Niečo sa deje. Radšej by som tých ľudí obišiel ale nejde to. Ide z nich veľký chlad. Na konci davu, ktorým prechádzam sú dvaja ktorí sú iní. Majú v sebe slabú iskru svetla. A tí ostatní ? Náhle poznanie mnou prejde ako ostrie noža. Veď oni sú mŕtvi !
„Áno, vidíš dobre, oni sú naozaj mŕtvi. Nie je im pomoci. Nezabudni nikdy na to čo si tu mohol vidieť.“ Nie, na to sa zabudnúť nedá. Je to príliš živé, konkrétne a otrasné ... Na colnici míňame ďalší autobus plný ľudí. Len traja ... Traja živý ľudia z viac než štyridsiatich. Uvedomujem si veľkú zodpovednosť za všetko čo som mohol vnímať.
 
3. jún
Nevydržím medzi ľuďmi. Musím ísť von medzi stromy, kvetiny a kamene. Všetko je príliš živé. Chodím a mlčím. Je to veľmi ťažké pre niekoho, kto bol zvyknutý veľa rozprávať. Sedím a píšem. Mám veľmi prísny dohľad.
Všetko som musel stratiť, ale len pre to, aby som na Hore Spásy všetko znovu získal. Uvedomujem si, že všetko musí byť nové, a ja som si prial , aby som si mohol niečo nechať ...
 
4. jún
Prvý krát opäť medzi ľuďmi. A hneď konkrétna situácia, ktorej sa nevyhnem. Vedľa mňa sa v autobuse objaví málo oblečené dievča, pekne opálené a ja sa pristihujem, že na ňu pozerám. Tu sa vedľa mňa ozve hlas: „ Ak chceš, ukážem ti ju ešte ináč. „ „ Chci ! „ Chvíľu hmla a potom sa z podlahy autobusu začínajú prehrýzať červy a lezú po nohách tej, ktorá ma predtým tak zaujala. Mení sa mi pred očami a ja mám možnosť vidieť, že sa jej pravá podstata človeku príliš nepodobá. Vyzerá akoby ju niekto polial kyselinou. Rozpadáva sa mi pred očami. Zdanlivý život pre oči človeka.
„Vidíš tú zmenu ? Taký je rozdiel medzi ženou, ktorá v sebe svetlo má a tou, ktorá si v sebe nosí už len smrť. Ona patrí tiež k tým ktorí sú už duchovne mŕtvy. Od takej sa odvráť. Tej druhej sa drž. Skoro sám uvidíš cestu po ktorej sa vydáš. Zatiaľ čakaj a mlč ! „
Zmohol som sa len na jedinú vetu : „ Ďakujem ti „
 
25. jún
Koľko vecí sa zmenilo za tých pár dní. Objavujú sa nový ľudia, ktorí hľadajú. Stretávam sa aj s tými, ktorí naďalej budú veriť cudzím názorom. Už nemajú potrebu ma zachraňovať. Uverili v pohodlnú spásu, ale nemajú úplnú istotu v tom, čomu veria. Rozdiel medzi vierou a presvedčením je veľký. Možno ich čas ešte príde.
Chodím medzi ľudí a učím sa svoje vnútro otvárať ako kvetina, ktorá sa dáva žiariacemu slnku. Stojí ešte niekto o to, čo sa im dennodenne dáva ? Okolo seba vnímam prázdnotu a chlad. Nosia to v sebe.
Dnes už viem, že tí ktorí naozaj hľadajú, prídu sami. Včera som stretol dvoch mladých ľudí. Držali sa za ruky a obidvaja mali v sebe kúsok svetla. Urobili mi veľkú radosť. Bolo to ako pohladenie po tom všetkom, čo som smel vidieť.
 
A kdesi ďaleko, príliš ďaleko pre naše chápanie, sa blíži hviezda. Zostupuje nižšie a nižšie a zahaľuje sa stále hutnejšími obalmi. Sú ľudia ktorí jej blízkosť cítia. Každý ju vníma tak, ako mu to bolo dané. Prináša súd nad stvorením.
Každý z nás stojí na križovatke. Aj ten, kto si myslí že stojí pevne môže začať padať. Padli už mnohí. Nechcem byť medzi nimi. Ani ty nechceš ! Rozhodol som sa žiť tak, aby som nemusel padať do tej priepasti bez dna, odkiaľ niet návratu. Videl som príliš jasne ako by so mohol skončiť.
Pokiaľ bude tieto slová niekto čítať, nech sú mu ku prospechu jeho ďalšieho rastu a hlavne veľkým varovaním do budúcnosti.
 
 

 

TOPlist